From Hate To Love Kapitola 9.

27. července 2017 v 21:02 | Laurika |  From Hate To Love
Tak som tu zasa po dlhej dobe. Mám po maturitách aj prijímačkách na výšku tak sa vám môžem opäť venovať. :) Ak tu samozrejme ešte so mnou niekto ostal. Budem sa snažiť tento blog zasa oživiť, ale nič nesľubujem. :) Tu je však ďalšia kapitola poviedky FHTL. :)


ELENA:
Po tom všetkom čo sa stalo medzi mnou a Damonom som sa rozhodla, že mu s otcom pomáhať nebudem. Takému debilovi ja láskavosť robiť nebudem. Hneď teraz sa s ním idem "rozísť".
"Kam to ideš?" opýtala sa ma Bonnie, keď som vyletela z postele.
"Idem sa s Damonom rozísť. Tomu rozmaznanému frackovi pomáhať nebudem."
"Aha." Bonnie sa zatvárila zvláštne a opäť sa vrhla do kníh. Nechápem ako sa môže teraz učiť. Aj keď, ona asi také problémy ako ja nemá.
Zaklopala som na Damonovu izbu a hneď aj vošla. Načo slušnosť, ak ide o neho.
"Bože Elena, nevieš sa správať? Čo tu chceš?" Fuuuha, a to som si myslela, že odmeranejší a odpornejší na mňa ani byť nemôže. Zjavne som sa dosť mýlila.
"Chcem sa porozprávať. Končím," povedala som hneď bez nadýchnutia.
"S čím?"
"No s tebou. Nechcem ti už pomáhať s otcom."
"Ahaaa. No dobre ako myslíš." Ostala som stáť ako obarená. Ako môže byť taký bezcitný?! To mu je to úplne ukradnuté? A prečo mi na tom tak záleží?
"Ako chcem? Tebe to je jedno?"
"Čo ja viem. Tak, keď nechceš snáď ťa nebudem nútiť." To znelo síce logicky, ale stále to bolo bezcitné!
"No tak fajn. Maj sa." Tresla som dverami a šla naspäť do izby. Premýšľala som čo sa práve stalo. Síce viem, že jeho otec je tyran a dosť Damona ničí, ale aby sa správal takto? Čo som mu urobila, preboha? To sa ho naozaj tak dotklo, že som sa s ním nevyspala? Musí mať fakt obrovské ego.
"Tak ako to s Damonom šlo?" opýtala sa ma hneď Bonnie.
"Fajn. Bolo mu to úplne ukradnuté," povedala som ledabolo.
"Ale tebe nie," pousmiala sa.
"Jasné, že mi je to jedno. Je to psychopat. Nechcem už s ním mať nič spoločné. Absolútne nič!" Bonnie sa stále škerila a zdvihla ruky v obrannom postoji.
"Dobre, dobre. Len som to tak podotkla." Stále sa uškŕňala, nechápala som o čo jej ide. Ja predsa na Damona úplne kašlem!
DAMON:
Po odchode Eleny som sa cítil trocha previnilo. Asi som mal trocha viac prejaviť city. Tých som sa, ale už dávno vzdal. Vďaka citom si zraniteľný, a to si ja už nemôžem dovoliť. A vôbec, Elena je bláznivá, šialená, vôbec jej nerozumiem a niekedy ma jej temperament trocha desí. Neviem si predstaviť, že by som s ňou niečo okrem sexu kedy mal. Veď nedokážeme byť ani kamaráti. Aj tak som sa cítil trocha previnilo.
"Čau kámo. Mám úžasné správy." Vletel nám do izby Enzo ako neriadená strela.
"No to by ma zaujímalo akú," nemal som moc náladu.
"Dnes sa ideme baviť!" Vyskočil nadšene. Fuu, ani si nepamätám kedy sme sa naposledy zabávali. Táto škola je fakt hrôza. Vôbec nemáme voľný čas.
"A ako to chceš zariadiť, keď sme stále strážení?" Bola to len rečnícka otázka. Enzo by zariadil čokoľvek. Len chcem vedieť podrobnosti.
"Rozprával som sa s tou Bonnie. Eleninou kamarátkou a povedala, že by niekam šla. V škole ju to už nebaví. Bodaj by aj hej, keď stále sedí za tými knihami. Tú babu fakt nechápem, ale je zlatá. A zoberie aj kamarátku. Nakúpime nejaké fľaše a pôjdeme na jedno miestečko, ktoré som tu nedávno objavil. Čo ty na to?"
"Asi nechcem vedieť čo si na tom "miestečku" robil, však?" opýtal som sa. Je jasné, že tam obrábal nejaké nevinné dievča, ktoré oblbol bezvýznamnými rečami.
"To asi nie. Ale bolo to tam skvelé," žmurkol a šiel do sprchy. Je jasné, že na tej dnešnej akcii bude aj Elena. Nebol som si istý či ju chcem vidieť. Aj keď, fascinovala ma čím ďalej tým viac. Bohvie ako sa bude správať, keď bude mať v sebe nejaké to promile. Začínalo ma to zaujímať. Usmial som sa popod fúziky ako sa vraví a šiel si vybrať niečo na dnešnú "párty".
ELENA:
Sedela som na posteli a čítala nejaký bulvár. Vlastne som ho ani nevnímala, bola som myšlienkami niekde úplne inde. Odmietala som si, ale pripustiť, že pri Damonovi. Nemyslím na neho! A ani nechcem! Zrazu sa privalila Bonnie, celá nadšená a vyškerená od ucha k uchu. Po dlhej dobe som jej videla do tváre, keď konečne odhodila tie knihy.
"Dnes sa ideme baviť!" povedala, stále sa vyškierajúc. Zvedavo som nadvihla obočie. Odkedy som na tejto "prestížnej" škole, zábavu nepoznám.
"Ale, ale. Naša knihomolka dostala chuť na chlapcov a iné nezbedy?" uťahovala som si z nej.
"Ja vôbec nie som knihomolka! To ma ešte nepoznáš! Len mám proste rada učenie. To ešte neznamená, že nemyslím na chlapcov a alkohol."
"Alkohol? Páni! Tak to by som do teba vážne nepovedala." Smiala som sa. Naozaj som bola z toho mimo. Bonnie vôbec nepôsobila ako pártyžena. Ja ovšem, som bola hviezdou každej párty. Hlavne keď som si trocha vypila. To bola so mnou naozaj sranda.
"No vidíš. Vravím, že ma ešte nepoznáš. Bavila som sa s tým fešákom Enzom z Damonovej izby. Zhodli sme sa, že potrebujeme pauzu od tejto školy."
"Aha. Tým mi chceš naznačiť, že tam bude aj Damon?"
"Pravdepodobne. Kašli na neho. Povedala si, že ti je ukradnutý. Proste ho ignoruj."
"Nedokážem ho ignorovať ak budem pripitá. To som potom až príliš úprimná a hlavne prítulná." To som sa asi trocha prekecla. Bonniin výraz mi to len potvrdil. Zasa sa uškŕňala.
"Takže sa nebojíš, že sa pohádate, ale že sa medzi vami niečo stane?"
"Nie! Jasné, že nie! Len som chcela povedať, že keď som opitá, nie som sama sebou. A nie vždy to dopadne dobre." Snažila som sa to zahovoriť, ale myslím, že jej bolo jasné, čoho sa bojím. Nechcela som byť s Damonom pod vplyvom. Nemala som z toho dobrý pocit. Bála som sa toho čo sa stane, ale aj toho čo by som mohla povedať.
"Tak sa budeš krotiť, no. A myslím to naozaj. Vyzerajú to byť úžasní chalani! Mohli by sme byť jedna partia. Chodili by sme von a do kina a na diskotéky. Keď som šla na strednú prísahala som sebe samej, že si tieto roky užijem." Len som nad ňou prevrátila očami. Možno má pravdu. Keď už tu musím trčať, aspoň si to užijem.
"Fajn. A kto ide?"
"Tak Damon a Enzo a s nimi asi aj Alarick. Tí traja sa jeden bez druhého nepohnú. Potom môžeme zavolať Meredith. Aaaa ešte som ti zabudla povedať, že tam bude asi aj Carolina so svojou partičkou."
"Čože?? Damon a Caroline? No super. To bude zábava."
"Neboj bude sranda. Budeš ich proste ignorovať. Oboch."
Nakoniec som teda súhlasila a šla sa pripraviť. Nemala som z toho vôbec dobrý pocit. Desilo ma to, pretože moje pocity sa nikdy nemýlili. Nejako som vždy predvídala, keď sa malo stať niečo zlé.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lia Lia | 28. července 2017 v 22:16 | Reagovat

Jeeeej, ahoj ❤️ Vitaj späť! Už som sa nemohla dočkať. Snáď sa tu stretneme častejšie 😌

2 Susi Susi | Web | 31. července 2017 v 16:52 | Reagovat

Děkuji Bohu, že už zase píšeš :-) Úžásná kapitola. Moc se těším na další ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama