From Hate To Love Kapitola 6.

7. ledna 2017 v 23:53 | Laurika |  From Hate To Love
ELENA:
"Takže, môžeš nám to prosím ťa vysvetliť?" vrhla na mňa zvláštny pohľad Meredith.
"Damon Salvatore? To ako vážne? Myslela som, že máš viac rozumu." Pridala sa k nej hneď aj Bonnie.
"Nie som s ním naozaj. Minule sme sa len tak nezáväzne bavili a zhodli sme sa na tom, že nám naši rodičia lezú na nervy. Dajú nám pokoj len vtedy, keď niekoho máme.


Tak sme sa dohodli, že pred mojou mamou a Damonovým otcom zahráme divadielko," skončila som s vysvetľovaním. Znova som si sadla a vzala si ďalší časopis.
"Takže spolu chodíte len naoko?"
"Presne tak. Nikdy by som si s Damonom nezačala. Vieš aký mám na takýto typ ľudí názor. Nezmenila som ho."
"No tak to naozaj dúfame! Pri ňom by si len trpela!" naliehala Bonnie. Samozrejme, že má pravdu. Akoby aj nie. Damon je rozmaznaný, namyslený ocinkov maznáčik. Nedobrovoľne som si však musela pripustiť, že má aj svoje svetlé stránky. Ako napríklad vtedy na tých schodoch. Bolo príjemné s niekým sa len tak porozprávať. Aj keď ten niekto bol Damon. Nemôžem však o ňom takto premýšľať. Nedopadlo by to dobre.
"Nie. On by pri mne trpel!" Uškrnula som sa zákerne. Bonnie s Meredith sa tiež zasmiali, takže sa situácia trocha uvoľnila. O Damonovi sme sa už nebavili.
Po namáhavých siedmich hodinách v škole som sa vyčerpane zvalila na svoju posteľ. Meredith s Bonnie tu zatiaľ neboli. Vyhovovalo mi to. Aspoň budem mať chvíľu čas na seba. Zrejme mi to, ale nebolo priane, pretože asi o dve minúty niekto zaklopal na dvere. Nechcela som ich otvoriť, ale človek za nimi bol natoľko drzí, že vošiel aj bez toho.
"Nemôžem mať chvíľu kľudu?" zastonala som do vankúša. Ležala som hlavou dole, takže som nevidela kto to bol.
"Si riadna leňoška!" Damon. Samozrejme. Kto by mohol byť natoľko namyslený a drzý, aby vošiel bez pozvania?
"Damon, choď preč! Chcem si nachvíľu oddýchnuť." Namiesto toho si sadol ku mne na posteľ. Neochotne som sa na neho pozrela.
"Nechceš si radšej oddýchnuť pri dobrej večeri?" Vykúzlil svoj stovatový úsmev. Zrejme si myslel, že na mňa zaberá rovnako ako na tie jeho pipky, s ktorými pravdepodobne spáva. Namiesto toho, aby som sa okúzlene usmiala som podvihla jedno obočie.
"S tvojím oteckom?"
"Nie. Síce ťa nemám moc v láske, ale večeru s mojím otcom by som neprial ani najhoršiemu nepriateľovi." Opäť ten úsmev. Tentokrát pretočím očami.
"Najprv ma pozveš na večeru a potom mi povieš, že ma nemáš rád? Ty naozaj vieš ako baliť dievčatá, vážne." Neveriacky pokrútim hlavou a zavriem sa do kúpeľne. Dám si na seba niečo pekné, vhodné na večeru. Ani neviem prečo tam s ním idem. Keď som vyšla z kúpeľne, Damon na mňa zvláštne pozrel.
"Čo tak na mňa pozeráš? Už si mal byť oblečený! Alebo chceš ísť na večeru v školskej uniforme?"
"Čože? Takže ideme?"
"No, neobliekla som sa pre nič za nič." Damon na mňa vrhol neveriacky úsmev. Pokrútil nado mnou hlavou a odišiel. Zrejme sa prezliecť. Keď mi bol chrbtom, neubránila som sa úsmevu. Musím pripustiť, že ma to podpichovanie s Damonom baví. Preto sa neviem dočkať našej večere. A to ma nesmierne desí.
DAMON:
Nevyznám sa v nej. Absolútne sa v tej babe nevyznám. Ale to ma na nej priťahuje asi najviac. Už si to konečne musím pripustiť. Vtedy keď som ju na tej chodbe pobozkal, chcel som to urobiť. Neviem kedy ani prečo, ale stalo sa. Je mi, ale jasné, že ona to tak necíti a preto som jej aj dneska povedal, že ju moc nemusím. Musím sa nejako brániť. Nemôžem dopustiť, aby zistila, že ju mám rád. Bola by to slabosť, ktorú si nemôžem dovoliť. Na tú večeru sa, ale predsalen teším. Možno sa o nej dozviem ďalšie zaujímavosti.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama