From Hate To Love Kapitola 5.

7. ledna 2017 v 23:52 | Laurika |  From Hate To Love
Nedokázala som zaspať. Stále som musela myslieť na Damona a jeho pery. Vzhľadom na jeho povahu som si myslela, že sa bozkáva divoko a vášnivo. Mýlila som sa. Bola tam tá divokosť a vášeň, ktorú som pri iných chalanoch nezažila, ale bolo v tom aj niečo viac. Damon svoje pery na tie moje pritlačil aj jemne a pomaly. Bolo to až .... nežné. Ešte pred hodinou by som si toto slovo s Damonom Salvatorem vôbec nespájala no teraz, je na ňom niečo zvláštne.


Temné a tajnostkárske. Nechcela som si to priznať, ale vzrušuje ma to. Damon ma vzrušuje a to ma núti premýšľať nad tým či sme spravili správne. Mám vo zvyku sa zamilovať do nesprávneho. Skoro vždy. Ak sa zamilujem do Damona, bude to môj koniec. Je úplne iná povaha ako ja. Má takú povahu akú ja nadovšetko nenávidím. Je rozmaznaný, namyslený, na slovo počúva svojeho otecka akoby sa ho bál. Štve ma to. Štve ma jeho povaha, štve ma on sám a štve ma aj to, že kvôli tomu debilovi nemôžem zaspať! Znova som sa prehodila na druhý bok a zakázala si myslieť na neho. Asi to fungovalo, pretože viac si z tej noci nepamätám. Prebrala som sa až na zvonenie Mereditinho budíka. Prehodila som si cez hlavu vankúš a odmietla sa zobudiť. Moje spolubývajúce mi to však zatrhli. Jedna sa začala sprchovať a tá druhá si s hlasným buchotaním hádzala veci do tašky.
"Preboha! Nešlo by to potichšie!" Ziačala som na celú izbu až Meredith vyšla z kúpeľne.
"Čo sa deje?"
"Chcem spať! A vy ste sa práve teraz rozhodli robiť ten najväčší buchot! To sa deje Meredith!"
"Nemôžeš spať, El. Máme školu." Sladko som sa na ňu usmiala spod vankúša. "To mi je momentálne fuk, Meredith!" Niekedy ma tá jej slušnosť pekne rozčuľovala.
"Čo sa deje? Nezdáš sa mi vo svojej koži." Bonnie si ku mne prisadla na posteľ.
"Som v pohode, len som zle spala." Nechcela som jej hovoriť o Damonovi. Je to kamarátka, ale viem aký má názor na neho. Určite by mi poriadne vynadala a ešte ma poslala na psychiatriu.
"Určite v tom nie je nič viac?" zahľadela sa mi tak hlboko do očí až som musela uhnúť pohľadom.
"Nie. Nič viac. Vieščo, vďaka vám asi budem musieť ísť do školy tak ma nechaj sa aspoň pripraviť." Rýchlo som vyšla z postele a vyhnala Meredith zo sprchy.
"Bože, Elena! S tebou sa nedá fungovať v jednej izbe!" Hromžila Meredith, keď som ju len s uterákom a školskou uniformou vyhnala z kúpeľne.
Pod prúdom teplej vody som zasa musela premýšľať nad Damonom. Ako sa asi on chystá do školy? Ako sa bude po tom včerajšku ku mne správať? Budeme predstierať aj pred priateľmi alebo len pred rodičmi? Mala som toľko otázok, ktoré som s ním chcela včera prebrať, ale bohužiaľ som to nestihla.
Do lavice som si sadala s obrovskými kruhmi pod očami a totálne vyšťavená. Keď však do triedy vošiel Damon aj so svojími úžasnými kamarátmi, spozornela som. Vrhol na mňa rýchli pohľad a sadol si do svojej lavice. Keď som sa na neho pozrela z profilu, zdalo sa, že ani on nespal moc dobre. Zaujímalo by ma či mal na to rovnaký dôvod ako ja. Ďalej som sa tomu však nemohla venovať, pretože prišla profesorka a hneď ma vyvolala k tabuli. Keď sa darí, tak sa darí. Samozrejme, že som nič nevedela a hneď na prvej hodine schytala päťku. To sa to pekne začína, povzdychla som si a odratávala minúty, kedy už bude konečne koniec.
Cez hodinovú prestávku medzi piatou a šiestou hodinou sme sa s Meredith a Bonnie vybrali do klubovne. Meredith ako inak študovala a Bonnie robila niečo na počítači. Vzala som si jeden z tých nudných časopisov čo nám tu v škole ponúkajú a začítala sa do článku o nejakej b-čkovej celebritke. Popritom som si vychutnávala obed, ktorý bol na počudovanie celkom dobrý. Keď sa však vo dverách objavil Damonov otec so svojími dvoma gorilami, skoro mi zabehlo. Asi minútu po ňom dorazil aj Damon. Znudený a otrávený ako ja ešte pred minútou. Keď ma však zbadal, znervóznel. Očami behal medzi mnou a jeho otcom.
"Rád ťa vidím, Damon. Vyzeráš byť nejaký unavený. Nemôžeš spávať?" ozval sa ako prvý jeho otec. Ako som aj predpokladala, aj jeho hlas znel namyslene a bez štipky záujmu o svojeho syna. Bola to len otázka, aby nestála reč. Začínam Damona trocha ľutovať.
"Ako sa máš, otec?" odvetil Damon bez toho, aby mu odpovedal na otázku. Jeho hlas bol takisto bez štipky záujmu.
"Dobre, synak. Vlastne som ťa sem prišiel pozvať na jednu moju predvolebnú kampaň, ktorá sa koná zajtra."
"Nemôžem."
"Nepýtal som sa ťa. Oznamujem ti to."
"Sľúbil som svojej priateľke, že s ňou strávim víkend, prepáč." Damon sa zrazu pozrel na mňa a venoval mi lišiacky úsmev. Došlo mi o čo mu ide a tak som sa postavila vedľa neho a sladko sa usmiala na jeho otca.
"Damon mi sľúbil, že ma vezme na jeden film čo práve premietajú v kine. Bude vám vadiť, keď sa na jednej akcii nezúčastní?" Stále som sa sladko usmievala ako to najväčšie neviniatko. Damon ma zrazu objal okolo pása. Objatie som mu opätovala a položila si hlavu na jeho rameno. Damon mi vtisol jemný bozk do vlasov. Jeho otec na nás hľadel ako na mimozemšťanov.
"Samozrejme, že nebude. Bavte sa. Damon tebe, ale neodpustím, že si mi už skôr nepredstavil svoju nádhernú priateľku." S úsmevom sa obrátil na mňa. Podával mi ruku.
"Elena Gilbertová, teší ma pán Salvatore."
"Aj mňa veľmi teší, slečna." Stále sa usmieval a popritom ma pobozkal na vrch ruky.
"Nie sme spolu moc dlho, otec." Začal mi rukou prechádzat hore dolu po chrbte a ja som v bruchu pocítila motýliky. Toto vôbec nie je dobré. Ani trocha.
"Tak ja vás už nechám. Na ďalšej kampani ťa však chcem mať aj v sprievode tejto slečny." Ešte raz na mňa vrhol jeden zo svojich úlisných úsmevou a obrátil sa na svojeho syna. Damon ma teda musel pustiť a objať svojeho otca. Neprítomnosť jeho ruky na mojom chrbte a jeho tela tak blízko toho mojeho ma až zabolela! Čo sa to so mnou, dopekla, deje?!
Keď Damonov otec konečne odišiel, pozrela som sa na svoje priateľky, ktoré mali ústa snáď až na podlahe! Pohľad na ne bol celkom komický, takže som sa proste musela začať smiať.
"Elena!? Nechceš nám niečo povedať?"
"Áno chcem, ale ešte chvíľu si užijem tie vaše pohľady!" Stále som sa rehotala.
"Tak ja vás radšej nechám. Zatiaľ sa majte." A Damona už nebolo. Znova som sa obrátila k Meredith a Bonnie a začala vysvetľovať.
DAMON:
Keď mi môj otec prišiel do kaviarne oznámiť, že ma čaká v klubovni, nevedel som čo robiť. Cestou som sa snažil zohnať Elenu, aby som mu ju predstavil ako svoju novú "priateľku", ale nikde som ju nenašiel. Bonnie a Meredith tiež nikde neboli. Voľky-nevoľky som sa teda pobral do klubovne. Keď som tam zbadal sedieť aj Elenu, znervóznel som. Čo teraz? Malo to prebiehať úplne inak!
S otcom sme si povymieňali pár zdvorilostných fráz a potom ma "pozval" na svoju predvolebnú kampaň. Samozrejme som to ako pozvanie vôbec nebral. Pozvanie sa totižto dá odmietnuť. Potom ma napadlo, že je načase využiť svoju príležitosť.
"Nemôžem." Povedal som jednoducho.
"Nepýtal som sa ťa. Oznamujem ti to." Samozrejme, nič iné som ani nečakal.
"Sľúbil som svojej priateľke, že s ňou strávim víkend, prepáč." Vrhol som na Elenu lišiacky úsmev, aby pochopila o čo mi ide. Hneď stála vedľa mňa. V tej chvíli som pochopil, že nikto lepší na hranie mojej akože priateľky není. Elena bola úplne skvelá. Sladko sa na mojeho otca usmievala, aj keď bolo všetkým jasné, že takýto typ ľudí nenávidí. Všetkým okrem mojeho otca. Ten je až moc namyslený, aby si všimol, že ho niekto nenávidí. Všetko šlo úplne úžasne a ja som sa vyhol otcovej kampani. Potom som sa však radšej vzdialil, pretože Elena zrejme zabudla svoje priateľky oboznámiť s naším "vzťahom". Po rozhovore s mojím otcom by som už asi ďalšie vysvetľovanie nezniesol.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama