From Hate To Love Kapitola 4.

7. ledna 2017 v 23:50 | Laurika |  From Hate To Love
DAMON:
Mali sme mať literatúru. V triede prebiehali rôzne rozhovory medzi mojimi spolužiakmi. Enzo s Rickom sa ma snažili vtiahnuť do konverzácie, ale ja som vnímal len svoje spolužiačky. Ktorá by bola vhodná "imaginárna" priateľka? Caroline? Tá je moc rozmaznaná a strašne veľa rozpráve. Lisa? Carolinina pravá ruka. To by nešlo. Vôbec jej nerozumiem. Ani jej štýlu ani pohľadu na svet. Je ako neriadená strela. To by som si teda pomohol.


Abby? Ďalšia Carolinina pravá ruka. O tej som ani nerozmýšľal. Bol to náš triedny tučko. Meredith? Štipendistku nie, ďakujem! Bonnie? Tá je trocha zvláštna. Niekedy sa jej až bojím. Elena? Tá.... na ňu nemám ani slov. Nevyznám sa v nej. Raz je odporná a odmeraná a druhýkrát milá a zábavná. Je to, ale asi najvhodnejší kandidát. Ako jej to však navrhnem? Chcel som to mať za sebou, takže som hneď šiel za ňou.
"Elena? Môžem sa s tebou porozprávať?" Prekvapene na mňa pozrela. Ledabolo pokrčila ramenami a vyšli sme na chodbu.
"Tak? Čo sa deje?"
"Chcem ťa o niečo požiadať."
"No, počúvam. Ale len aby si vedel, po tom našom rozhovore včera sa z nás ešte nestali priatelia." Pôsobila prísne, ale aj tak jej trocha mykalo kútikmi.
"Dobre, dobre. Stále sa nenávidíme. Chápem. Ale niečo od teba potrebujem." Pozrel som na ňu a čakal na vhodnú príležitosť ako jej to navrhnúť.
"Budeš môjou priateľkou?" Hodnú chvíľu bola ticho a potom sa zrazu začala smiať.
"Damon, ty sa počúvaš? Pred chvíľou sme sa bavili, že sa nenávidíme a teraz sa ma spýtaš takúto blbosť?"
"Nie. Ty ma nechápeš. Vieš ako som na tom s mojím otcom." Pozrel som na ňu a ona prikývla.
"Jeden jedinýkrát som od neho mal pokoj a to vtedy, keď som mal priateľku."
"Takže chceš, aby som hrala tvoju priateľku?" Prikývol som.
"Zamysli sa nad tým. Máme podobných rodičov. Nedala by aj tebe mama väčší pokoj, keby si s niekým chodila?"
"No asi aj hej, ale prečo práve ja, Damon?" Vrhla na mňa podozrievavý pohľad.
"Nikomu to nehovor, ale zdáš sa mi najnormálnejšia baba v našej triede. Aj keď sa nenávidíme, samozrejme." Dodal som rýchlo. Elena sa zasmiala.
"Popremýšľam nad tým." Povedala záhadne a vrátila sa späť do triedy.
ELENA:
Celý deň som premýšľala nad Damonovým návrhom. Mal pravdu. Keď som s niekým chodila, moja mama ma väčšinou nechala na pokoji. Aj tak som z toho nemala dobrý pocit. Je to predsa rozmaznaný oteckov maznáčik. Uzavrela som sama so sebou dohodu, že sa od takýchto ľudí budem držať ďalej. Čo už. Je to len dohoda. Budem s ním akože chodiť. Nebude to predsa navždy. Veď ho ani nemám rada.
Deň ušiel celkom rýchlo a bol čas ísť do postele. Nevedela som zaspať. Stále som nad tým premýšľala a tak som sa rozhodla zájsť za ním. Nemôžeme chodiť do chlapčenských izieb, ale kto by ma tu o takomto čase našiel? Potichu som vošla do izby, kde spal Damon, Enzo a Rick. Prišla som k jeho posteli, ktorá bola hneď oproti dverám. Musela som uznať, že bol strašne zlatý keď spal. Taký nevinný.
"Damon?" Nič. Ani sa len nepohol. "Damon!" drgla som do neho. Trocha sa pohol, ale hneď zasa zaspal. "No ták! Damon!" Drgla som do neho eŠte viac. Tentokrát už konečne otvoril oči.
"Elena? Šibe ti? Čo tu robíš?"
"Chcem sa s tebou porozprávať."
"O tretej ráno?" Pretočila som očami.
"Hej o tretej ráno. Ideš?" Voľky-nevoľky vstal a vyšli sme na chodbu.
"Tak?"
"Premýšľala som o tej tvojej ponuke. Myslím, že je to dobrý nápad. Obaja budeme mať pokoj od našich milovaných rodičov." Damon sa usmial a prikývol.
"Áno. Konečne sloboda." Z ničoho nič ma objal. Dosť ma to prekvapilo, ale objatie som mu po chvíli opätovala. Bolo to príjemné, čo ma vydesilo. To, že predstierame chodenie ešte neznamená, že sa máme zrazu radi. Stále sa nenávidíme. Asi po minúte sa odo mňa odtiahol, ale len o trocha. Stále ma držal blízko pri sebe a pozeral mi do očí. Priblížil sa k mojím perám a zrazu ma pobozkal. Prekvapene som sa nadýchla a vypleštila oči. Bol to taký šok cítiť jeho pery na tých svojich. Z toľkých emócii som musela zavrieť oči a pritlačiť sa viac k Damonovi. Bozkávali sme sa možno aj minútu a potom sa odo mňa Damon odtiahol.
"Mali by sme si to nacvičiť. Ak to má byť vierohodné," povedal zadýchane a vehementne sa vyhýbal pohľadu do mojich očí. Bola som úplne omámená. Nevedela som čo povedať alebo ako sa správať.
"Áno mali. Teraz už, ale musím ísť. Ahoj." Okamžite som odtiaľ vypadla. Čo sa to práve stalo?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama