From Hate To Love Kapitola 3.

7. ledna 2017 v 23:48 | Laurika |  From Hate To Love
Nevedela som ako začať, a tak som tam len stála pred ním. Zdvihol ku mne pohľad a zhnusene na mňa pozrel. S toľkým opovrhnutím na mňa asi ešte nik nepozrel. Ranilo ma to.
"Čo tu chceš?"
"Ospravedlniť sa?" Bolo to niečo medzi otázkou a konštatovaním.

"Odpustené," usmial sa ironicky. Pretočila som očami. To, že som ho zranila je jedna vec, ale chovať sa ako debil naozaj nemusí.
"Myslím to vážne. Je mi to ľúto. Nemala som na to žiadne právo." Sadla som si vedľa neho a čakala čo povie.
"To si teda nemala. Ale je mi to jedno. Hlavne tvoj názor."
"Dobre. Chcela som sa len ospravedlniť. Nie kvôli tebe, ale sebe. Čo si o tom myslíš je mi ukradnuté."
"Prečo musíš byť hneď taká uštipačná!"
"Ty si si začal s tvojim flegmatickým správaním!"
"Okey! Prepáč." Uškrnula som sa na neho. Nečakala by som ospravedlnenie.
"Mali by sme sa prestať jeden druhému ospravedlňovať," uškrnula som sa na neho. Úsmev mi opätoval a bol to pekný úsmev, čo ma prekvapilo ešte viac ako to jeho "prepáč".
"Asi hej. Som teraz trocha mimo. Z otca, mami, zo všetkého." Prvýkrát som videla jeho pravú tvár. Zraniteľnú. Prišlo mi ho trocha aj ľúto.
"Chceš o tom hovoriť?" opýtala som sa opatrne. Skôr než stihol niečo povedať mu zazvonil telefón. Na displeji som videla otec.
"Nuž, spomínaj čerta..." povzdychol si a zdvihol.
"Teraz? Otec som v škole! .... Dobre, dobre. .... Idem!" Zložil. Vyzeral ešte utrápenejšie.
"Deje sa niečo?"
"Nie. Ako obvykle. Môj otec ma chce zasvätiť do politiky, ktorá ma vôbec nezaujíma! Stále ma s niečím otravuje!"
"Ver mi! Toto poznám. Moja mama je úplne rovnaká!" Povzdychla som si pri spomienke na moju až príliš starostlivú mamičku.
"Tak predsalen máme niečo spoločné," usmial sa Damon. Úsmev som mu opätovala. Chvíľu sme si len hľadeli do očí. Damon sa však po chvíli zdvihol. Ja hneď za ním.
"Budem musieť ísť za tým otcom." Prikývla som. Každý sme sa vybrali svojím smerom. Bola som z toho mierne zmätená. Nevedela som, že sa s takýmito rozmaznanými frackami dá aj porozprávať. Damon ma príjemne prekvapil. Premýšľala som nad ním celú cestu do izby. Meredith a Bonnie boli v izbe. Asi sa učili. Rýchlo som si spravila úlohy a začala písať denník.
DAMON:
Nechcelo sa mi ísť za otcom. Počúvať jeho drísty o politike je neskutočne nudné! Hlavne keď sa k tomu ešte pridajú jeho reči o škole, známkach a tom, že som nezadaný. Nechápem prečo je pre neho také dôležité, aby som mal priateľku. Mám rád ženy a to veľmi, ale len tak na jednu noc. Načo sa starať o priateľku?
Celý deň som to musel počúvať. Tak ako vždy keď som doma. Bol som rád, keď som sa mohol vrátiť do školy! Ľahol som si do postele a pustil si pesničky. Po chvíli prišli aj Alarick a Enzo.
"Čau! Ako bolo u otca?"
"Tak ako vždy. Nikdy mi nedá pokoj."
"No, raz si od neho mal pokoj." Nechápavo som na Alaricka pozrel.
"Nepamätáš, keď si mal tú tvoju Rose? Vtedy stačilo tvojmu otcovi povedať, že si s ňou a mal si od neho pokoj." Mali pravdu. Obaja. Keď som mal priateľku, otec sa o mňa až tak nezaujímal.
"Problém je v tom, že teraz žiadnu priateľku nemám."
"To je to najmenej nejakú si zohnať. Nemusí to byť ani skutočná priateľka. Len taká pre tvojho otca, aby ti dal pokoj." To nie je zlý nápad. Nájsť si "akože" priateľku, predstaviť ju otcovi a budem mať od neho pokoj. Kde však nejakú nájsť? Najlepšia by bola odtiaľto zo školy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama