Zázraky sa dejú Kapitola 9. Nemožné

1. září 2016 v 10:55 | Laurika |  Zázraky sa dejú


O chvíľu som po krásnom dni s mojim milovaným zaspala na jeho hrudi.Ked som sa ráno zobudila Damon vedľa mňa nebol.
"Kedy sa jej veličenstvu uráči vstáť?"spýtal sa ma známy hlas pri uchu.Doširoka som sa usmiala a zatiahla ho spať do postele.
"Už som si myslela, že si ma opustil,"
"To by mi strach nedovolil,"
"Tak to som rada,"povedala som a pobozkala ho.Damon mi bozky váčnivo oplácal.
"Doniesol som ti raňajky,"povedal mi cez vzdychy a ja som hned pocítila vzrušenie a jeho teplý dych na mojom krku.Nechcelo sa mi od neho odtrhnúť aj ked som bola príšerne hladná.
"Niesom hladná,"povedala som a aj by mi uveril keby mi hned na to nezaškvrkalo v bruchu.Damon sa zasmial a hned na to ma pobozkal na krk.Vzdychla som.Damon odrazu odišiel.
"Kam ideš?"spýtala som sa a zastonala.
"Po tácku s tvojími raňajkami,"povedal výsmešne akoby to vysvetľoval päť-ročnému dieťatu.
"Ja nechcem tácku ja chcem teba."oznámila som mu.Damon sa len zasmial a už sedel vedľa mňa s táckou v ruke.
"Tak pome jesť no,"povedala som a zobrala si rožtek. Damon si dal tiež.
"Ako vysvetlím Stefanovi, že nechcem raňajky čo mi prinesú."
"Povedz, že ti je zle,"pokrčil Damon jednoducho plecami.Ja som sa na neho len usmiala a dalej papala svoj rožtek ani neviem čo v ňom bolo.Najväčšiu chuť som mala na palacinky.Viem palacinky aj rožky naraz divné, ale poznáte Damona.
"Bolo to výborné dakujem miláčik,"povedala som mu, ked sme dojedli a hodila sa mu okolo krku.Damon mi bozky vášnivo oplácal a zachvíľu sme už boli na sebe znova prilepený.Keby vypukla tretia svetová vojna ani by sme to nezbadali keby priamo sem do tejto izby hodily bombu, ani tú by sme nezbadali ani keby sem prišli Stefan a Klaus...Niečo mi napadlo:
"Damon? Ako si robil tie raňajky, aby ťa nevidel Klaus a Stefan?"spýtala som sa ho.
"Ty teraz myslíš na to ako som robil raňajky?"spýtal sa ma so smiechom.
"Nie len ma to tak napadlo spontánne,"oznámila som mu.
"Klaus ani Stefan ráno v dome neboli.Nebojsa nevideli ma a ani nezistia, že som v kuchyni niečo robil,"povedal mi Damon a znova sa pustil do bozkávania mojich perí.
"Počkaj povedal si ráno? Chceš povedať, že teraz tu už sú?" spýtala som sa s povzdychnutím, ked mi Damon prešiel s pier na krk.
"áno už sú tu, ale neboj sa.Počujem ich.Sledujem kedy idú. Práve teraz ti môj braček zrejme chystá raňajky v kuchyni a Klaus popíja burbon v obývačke.Ešte tu je niaka žena s dieťatom vo vedľajšej izbe,"podal mi informácie o situácii Damon.žena s dieťatom?? čo to má zase znamenať? Premýšľala som, ale pri Damonovi sa dlho premýšľať nedá.O chvíľu som už mala čo robiť s bozkávaním jeho pier.
"Elena musím už ísť.Stefan ti nesie raňajky."povedal mi, vtisol mi ešte jeden bozk na vrch hlavy a zmizol.Ked som sa pozrela do izby nikde po zemi neboli jeho veci.Rozmýšľala som nad tým ako sa tak rýchlo obliekol? Alebo višiel ešte nahý a obliekol sa až von? U neho je všetko možné, pomyslela som si a v tom do izby vošiel Stefan.
"Dobré ráno.Prepáč, že tak neskoro, ale museli sme ísť niečo vybaviť."povedal jednoducho, položil tácku a odišiel.Ja som len mlčala nechcelo sa mi rozprávať chcela som, aby tu bol Damon so mnou alebo aby som tu už nemusela trčať.Neviem prečo ani ako, ale zrazu mi prišlo zle.Utekala som na záchod a dalších asi pať minút len vracala a vracala.Ked už ma to konečne ako tak prešlo vypláchla som si ústa a zaliezla do postele.
"Prečo si nič nezjedla?"spýtal sa ma Stefan, ked prišiel po tácku s mojími raňajkami.
"Stefan mne je dnes naozaj zle nič nechcem len spánok," povedala som mu vetu, ktorú som si nacvičovala a myslela si, že budem musieť klamať, ale nakoniec to bola pravda.Stefan len pokrčil plecami, že mu to je jedno a jedlo odniesol.
Takto to bolo aj dalšie dni.Modlila som sa, aby som nevracala vtedy ked za mnou prišiel Stefan, Damon alebo Klaus.Darilo sa mi.Vracala som vždy vtedy ked so mnou nik nebol.Ale už to začínalo byť divné.Vracala som len ráno takže to nemohla byť bežná choroba.Boli to ranné nevoľnosti.A nebolo to len vracanie.Bola to malátnosť, únava, bolesť brucha ani nie brucha, ale MATERNICE.MATERNICA.Práve mi niečo napadlo niečo neskutočné.Nemôžem byť tehotná? Premýšľala som.Nie to je nemožné jediný s kým som kedy spala bol upír.Teda dvaja upíry ak sa počíta Stefanovo znásilnenie.Sadla som si na posteľ a úplne sa zrútila.čo spravím ak som naozaj tehotná? Ku gynekologovi ísť nemôžem.Pretože to čo zrejme nosím pod srdcom nieje obyčajné dieťa.Je to napoly upírie dieťa.Ale kto je jeho otec?? Damon alebo Stefan? Ako to mám zistiť? Tehotenský test.V prvom rade musím zistiť či som naozaj tehotná potom sa budem zaoberať tým kto je jeho otec.Hned zajtra musím ísť do obchodu pre tehotenský test.Ale ako, ked som tu celé dni zavretá? DAMON.Poviem mu nech ma odtiaľto už zoberie.A hned ako si kúpim tehotenský test pôjdem za Bonnie a vyklopím jej to.Damonovi zatiaľ nič nepoviem a už dupľom nie to, že možno čakám jeho dieťa.NIE.Aj keby som bola tehotná nepoviem mu to. Odídem s mesta a budem sa oňho starať sama.Blbý nápad viem.Ale nemôžem Damona zaviazať niečím takýmto.On proste nieje ten typ človeka čo chce deti.Nie toto mu nesmiem spraviť.
Tieto myšlienky mi hlavou vírili celý deň až som napokon okolo šiestej podvečer zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama