Zázraky sa dejú Kapitola 3. Väzenie

1. září 2016 v 9:29 | Laurika |  Zázraky sa dejú


Ráno som sa zobudila s príšernou bolesťou tela.Chvíľu som sa rozpamätávala čo sa vlastne stalo.
Prišiel Stefan, zobral ma ku Klausovi, ten mi zobral krv a potom prikázal Stefanovi, aby mi ukázal izbu, ale čo bolo po tom? Netuším.Stefan mi má čo vysvetľovať.
Niekto zaklopal.
"Čo chcete?"spýtala som sa.
"To som ja.Priniesol som ti raňajky,"povedal Stefan.Nepýtal si povolenie, proste vošiel.Čudujem sa, že vôbec klopal.
"Dobré ráno,"povedal.Položil tácku s jedlom na nočný stolík a sadol si vedľa mňa na posteľ.
"Čo tu chceš?"spýtala som sa ho.
"Priniesol som ti raňajky,"povedal Stefan.
"Nerob, že si dobrý.Vieš Damon je síce zlý, ale aspoň nehrá, že je dobrý,"povedala som a zhnusene sa na neho pozrela.
"V Damonovi nie je nič dobré preto sa ani neunúva niečo hrať," komentoval Stefan.
"Damon je zlý preto lebo v minulosti trpel a nechce to zažiť znova, zato ty si zlý preto lebo chceš,"oponovala som mu.
"Keď myslíš.Daj si radšej tie raňajky dobre,"navrhol.
"Nie ďakujem,nechcem.Nie som hladná,"povedala som.
"Obaja vieme, že si hladná tak sa najec,"povedal.
"Nechcem jesť Stefan a viackrát ti to opakovat nebudem.Ale keď už si tu mohol by si mi povedať, čo sa stalo v noci?"spýtala som sa ho a zadívala sa mu do očí.Nie preto, žeby ma fascinovali ako, keď som s ním chodila, ale preto, že chcem vedieť či hovorí pravdu.
"Ty si nič nepamätáš?"spýtal sa a vyzeral prekvapene.Poznám ho však dlho a viem, že je to len maska pod, ktorou je ukrytá pravda.
"Pamätám si po to ako si ma priviedol do izby no potom...nič...len útržky,"povedala som mu a snažila sa rozpamätať.
"A čo ti tie útržky hovoria?"spýtal sa.
"Tie útržky mi hovoria, že s mojou záhadnou stratou pamäte si zodpovedný ty!"oznámila som mu.
"Čo ti šibe? Včera som ti ukázal izbu a potom si zaspala," povedal Stefan.No ja som mu neverila ani slovo.
"Neverím ti."povedala som mu.
"To, ale není môj problém."povedal a odišiel s mojej izby. Vzdychla som si, zakryla sa perinou a znova zaspala.

DAMON:
Ani neviem ako, ale ráno som sa zobudil vedľa sexi blondínky. Myslím, že jej meno je Sarah.Na krku mala dve červené ranky a vankúš bol presiaknutý jej sladkou krvou.Povystieral som sa, vyšiel s postele a rozostrel závesy.Chvíľu som sa vyhrieval na slniečku a potom šiel do vane.Teplá voda hneď za rána ma vždy dobre naladí na celý deň.
"Damon? Kde si?"
"Som v kúpeľni, ak chceš môžeš sa pridať,"oznámil som jej a vyčaril svoj koketný úsmev.Tiež sa na mňa usmiala.Jej úsmev mi na zlomok sekundy niekoho pripomenul.ELENU.Úśmev mi zmizol s tváre a nahradil ho sklamanie.
Elena by už mala biť hore.Čo je s ňou? Spýtal som sa sám seba. Potom sa mi v hlave zjavil obraz zo včerajšej noci.
Stefan drží Elenu v náručí, zamilovane sa na seba usmievajú a potom spolu odchádzajú.
"Damon!"volala na mňa Sarah.
"Pozri moja, teraz si musím niečo vybaviť dobre?"povedal som a do mysle jej vložil:
"Choď domov, zabudni na to čo sa stalo a čakaj na môj telefonát,"
"Vieščo, ja idem domov a budem čakať kým sa mi neozveš."povedala a poslušne odišla domov.Ja som sa utrel, obliekol a šiel hľadať Elenu.
"Elena! No tak, ešte stále sa hneváš alebo čo?"spýtal som sa kričiac po celom dome.Zaklopal som na dvere jej izby, ale neotvárala.Vošiel som.Elena tam nebola, ale to nebolo to čo ma prekvapilo najviac.Jej posteľ bola postlaná, akoby na nej nik nespal.Šiel som ešte do Stefanovej izby, tá bola však rovnaká. Nik tu nespal.Zobral som mobil a vyťukal Elenino číslo.Mobil zvonil doma.Našiel som ho v jej izbe.Elena bez mobilu nevystrčí päty s domu, pomyslel som si.Niečo nie je v poriadku a ja musím zistiť čo.Prvý kto mi napadol bol Stefan.Zavolal som mu a čakal.
"Čo chceš Damon?"ozval sa konečne môj braček.
"Kde je Elena?"spýtal som sa narovinu.
"Je v bezpečí.Žije si tu ako kráľovná,"povedal Stefan a prisahal by som, že sa pri tom zákerne usmieva.
"Kde je?"spýtal som sa už naozaj zvýšeným hlasom.
"Pozri Damon, je so mnou, je spokojná a netúži po tom sa vrátiť.Tak ju neotravuj."oznámil mi a zložil.Elena s ním nešla dobrovolne, nie proste tomu neverím, pomyslel som si.Alebo si to nechcem priznat.Siel som znova do jej izby.Zobral som denník s miesta kde som ho naposledy položil a na zadnú stranu napísal:
Elena prosím daj mi vediet čo je s tebou.Neverím tomu, že by si šla so Stefanom dobrovolne.Ak si s ním šla, v poriadku, ale viem, že miluješ mňa a to čo si robila v posledných dňoch bolo hnusné.Správala si sa ako Katherin.Namotávala si ma a dávala mi nádej, žeby medzi nami mohlo niečo byť.
Dampon.
Podpísal som sa a zavrel denník.Elena si pre denník a mobil určite príde, pomyslel som si s nádejou.

ELENA:
Raňajok som sa ešte doteraz ani nedotkla.Keď Stefan odišiel šla som sa poprechádzať (bohužiaľ) len po dome.
"Kam ideš?"Stefan ma zastavil hneď na chodbe,keď som vyšla s izby.
"Chcem sa ísť prejsť.A ešte chcem mobil a denník,"oznámila som mu a založila si ruky na prsiach.
"Elena, keď pôjdem pre tvoj denník a mobil tak narazím na Damona a budem to musieť vysvetľovať,"oponoval mi.
"Tak mu povedz, že som s tebou šla dobrovoľne,"navrhla som mu.
"Dobre tvoj milovaný denníček ti donesiem spokojná?"spýtal sa ironicky.
"Áno som spokojná.Môžem ísť teraz niekam von?"spýtala som sa.
"Nie.Musíš byť len tu v dome,"oznámil mi.
"Ale prečo? Cítim sa tu ako vo väzení,"oponovala som mu.
"Proste musíš byť iba tu.Ak chceš, aby som ti šiel po ten mobil a denník, tak ostaň tu a nerob problémy."upozornil ma a potom odišiel.Vážne som nechcela riskovať, tak som sa vrátila do izby a čakala na Stefana.
Denník mi priniesol za hodinu a ja som hneď začala písať:
Milý denníček, ani neuveríš čo sa mi stalo.Uniesli ma, a vieš kto? Stefan.Stalo sa to včera po raňajkách.Prišli sme do niakeho divného domu, Klaus mi zobral krv a hneď na to mi oznámil, že tu musím ostať.Najhoršie na tom je, že iba dnes mi Stefan priniesol mobil a teba milý denníček.Mobil mi Stefan hneď zobral, aby som citujem "neurobila žiadnu hlúposť" áno presne takto to povedal. Stefana už riešiť nechcem.Nechám to tak, prečo sa kvôli tomu trápiť.Tak ja už idem.Idem zistiť dokedy tu musím ostať a hneď ti to sem aj prídem napísať.
Dopísala som a chvíľu si ešte prezerala denník.Myslím, že Damon s ním niečo robil.Mal na to predsa dosť veľa času.Nič zvláštne som však nenašla.Znova som ho otvorila, ale s opačnej strany.Myslela som si, že bude prázdna, keďže bola posledná, ale niečo tam bolo napísané.Keď som si to prečítala zistila som, že je to odkaz od Damona.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama