Zázraky sa dejú Kapitola 11. Rozlúčka

1. září 2016 v 10:57 | Laurika |  Zázraky sa dejú


Som tehotná.V tú chvíľu, ked som sa to dozvedela som nevedela čo mám robiť ako sa mám cítiť.Bola som šťastná no aj som sa bála.Nemám v pláne to povedať nikomu.Ani Damonovi a Stefanovi už vôbec nie.Proste odídem.Odídem a začnem nový život aj so svojími deťmi.
"čo budeš robiť?"spýtala sa ma Bonnie.
"Odídem,"povedala som a ani sa na ňu nepozrela.Dívala som sa do zeme a spomínala na chvíle s Damonom.Už nikdy nebudem počuť jeho sarkastické poznámky, nikdy nebudem cítiť jeho dotyky na mojom tele, nikdy mi ráno nespraví svoje úžasné raňajky, už nikdy ho neuvidím.Spomínala som a pritom plakala.Bonnie si ku mne sadla a utešovala ma.Neskôr ma zakryla dekou a urobila čaj s medom.Po niekoľkých hodinách som zaspala.
Ked som sa zobudila Bonnie vedľa mňa sladko spinkala.Zakryla som ju a šla do kuchyne, aby som ju nezobudila.Bola som príšerne hladná tak som si spravila palacinky (neviem prečo práve palacinky) a čaj. Ked som ich však dojedla stále mi niečo chýbalo.Chcela som jedlo, ale nie palacinky ani nič podobné.Ťahalo ma to inam.Do pivnice.šla som ako zhypnotizovaná.Stále som kráčala a kráčala, až som došla k dverám, kde sa moja posedlosť ešte zdvojnásobila.Opatrne pre istotu som vošla dovnútra.Zbadala som na stole pytlík s krvou.
Jasné, práve mi to došlo, nosím pod srdcom predsa upírie dieťa je jasné, že budem mať chuť na krv.Ked som si to konečne takto ujasnila zobrala som sáčok a začala piť.Hnusilo sa mi to, ale už som prestávala byť hladná, tak som si povedala, že to pretrpím.
"Elena? čo to tu robíš?"ozval sa zrazu za mnou Damon. Poskočila som, ale rýchlo som sa spamätala.Utrela som si ústa, aby som z nich zmila dôkazy.Potom som sa konečne otočila k svojmu milému.
"Ahoj.Ja-Ja som tu niečo hľadala,"koktala som a nervozne som sa usmiala.Dúfam, že mi uverí, pomyslela som si.
"Aha a už si to našla?"spýtal sa ma.
"Nie.Asi to tu není."priznala som a pobozkala ho.Bolo to úžasné.Moje pocity sa akoby zdvojnásobili.Bolo to omnoho intenzívnejšie ako ked som ho bozkávala inokedy.Trocha mi to pripomínalo pocity, ktoré mi opisoval Stefan ked hovoril o upíroch.
Po niekoľkých minútach sme sa od seba konečne odlepili.
"úžasné."povedala som mu s úsmevom.Damon mi úsmev opätoval a pevne ma objal.
"Chceš večeru?"spýtal sa ma.
"Ak budeš taký dobrý."povedala som a znova ho pobozkala.
"Tak podme."povedal a zobral ma za ruku hore, kde pri stole sedela Bonnie.
"Ahojte holúbkovia."povedala provokatívne.
"Ahoj."povedali sme skoro naraz.Damon sa hned vybral ku kuchynskému drezu a ja som išla k Bonnie.Tá mi naznačila, aby sme šli do obývačky.Tak sme teda šli.
"Povedz mu to!"vybehla na mňa Bonnie.
"Nie!"povedala som.
"Bonnie chceš večeru aj ty?"prišiel sa spýtať Damon.
"Jasne ak budeš taký dobrý a ochotný..."povedala Bonnie so širokým úsmevom a ja som nad tým len krútila očami.V poslednej dobe sa mi zdá, že Bonnie Damona vyzlieka pohľadom.
"Vidíš aký je zlatý? Postaral by sa o teba aj o vaše bábätko. Elena!No tak.Musíš mu to povedať.Nemyslíš, že si zaslúži, aby vedel o vlastnom dieťati?"spýtala sa Bonnie.
"Bonnie! Ved ja ani neviem či je jeho alebo jeho brata!" povedala som už vážne hystericky.
"A mohli by sme sa o tom baviť, ked hlavný dôvod našej debaty nebude vedľa chystať večeru?"spýtala som sa.
"Nepočuje nás,"poznamenala Bonnie.
"Ako vieš.Je to upír Bonnie,"pripomenula som jej.
"Ved dobre.Ale aj tak mu to musíš povedať!"povedala Bonnie.
"Ale ja nechcem.Proste a jednoducho odídem s mesta a už sa o tom viac nemienim baviť."uzavrela som náš rozhovor a šla za Damonom.
A takto to šlo stále.Bonnie ma presviedčala, aby som Damonovi povedala, že čakám jeho dieťa aj ked to ešte nebolo isté.Damon ma brával na všelijaké výlety, akcie a večere a ja som sa cítila strašne previnilo, že mu musím takto klamať hlavne v takej závažnej veci ako je tehotenstvo.Mal niake podozrenia, ale ihned som ich zahnala vášnivým bozkom a v krajnom prípade aj niečim iným.
Stále som pila krv a začínala mi chutiť čím dalej tým viac. Našťastie, ked som bola v blízkostí ludí nemala som žiadne vražedné myšlienky smerované na ich tepny.Už len to by mi k šťastiu chýbalo.Proste som bola na sto percent presvedčená, že sú to napoli upírske deti.Najprv som sa bála, ale teraz mám nesmiernu radosť, že budem mať deti.Teším sa na ne.Najviac sa však obávam, že budem musieť opustiť Mystic Falls.čo to trepem o Mystic Falls.Nechcem opustiť Damona.Chýba mi už vtedy ked so mnou není čoilen jeden deň nieto ešte celý život.Už nikdy ho neuvidím.
Stále sme sa spolu s Bonnie snažili zistiť ako je to vlastne možné, ale na nič sme neprišli.
"Bonnie musím odísť,"povedala som jej hned ako som ju dnes navštívila.
"Ale prečo už zajtra?"pýta sa Bonnie a má slzy na krajíčku.
"Pretože som v štvrtom mesiaci.Zachvíľu to na mne bude vidno," pripomenula som jej a postavila sa pred zrkadlo.Brucho som už mala mierne zaguľatené.Nepotrvá dlho a všetkým dôjde koľká bije. Bonnie sa rozplakala a hodila sa mi okolo krku.
"Budeš mi strašne chýbať.Budem ťa navšťevovať raz do týždňa, dobre.A stále budem pátrať po tom ako sa to vlastne stalo,"sľúbila mi.
"Dobre Bonnie.Dakujem.Hlavne si daj pozor a nedovoľ Damonovi, aby na niečo prišiel.Prosím kvôli mne."poprosila som ju.
"Jasné.Budem opatrná."povedala mi Bonnie a konečne sme sa od seba odlepili.Obe slzy v očiach.
"A to len tak odídeš? Nenecháš mu ani odkaz ani nič?"spýtala sa Bonnie.
"Samozrejme, že neodídem len tak.Nechám Damonovi odkaz na rozlúčku."povedala som.
"Dobre to som rada.Aspoň to si zaslúži."povedala Bonnie.
"Nie Bonnie.Damon si zaslúži omnoho viac.Zaslúži si byť šťastný a voľný.Hlavne nepotrebuje cítiť nijakú zodpovednosť, ale to mu ja proste nemôžem poskytnúť.Bonnie pochop, že Damon nieje na deti.Je to skvelý frajer, ale rodinný typ? To on proste nieje.A aj keby bol on to nechce."vysvetľovala som jej a plakala stále viac a viac.Bonnie ma objala a ja som potom už len plakala a plakala.
U Bonnie som bola až do večera.Potom som šla k Damonovi. Lietadlo do Denveru (kam mám namierené) letí zajtra o jedenástej.Bonnie pôjde so mnou a na další deň sa vráti späť. Samozrejme v Denveri už mám byt a všetko čo potrebujem.Takže toto je môj posledný večer tu.Nabrala som veškerú odvahu a šla do Damonovho domu.
"Ahoj princezná,"privítal ma Damon a hned ma pobozkal a objal. Ked ma objímal, pomaly sme sa premiestnili na gauč a tam sa spolu túlili.Ja som to už proste nevydržala.Rozplakala som sa. Snažila som sa, aby to Damon nepočul ani nijak nezaregistroval, ale márne.
"Zlatko? Prečo plačeš? Stalo sa niečo?"vysypal na mňa a pritiahol si ma k sebe tak, aby mi videl do tváre.
"Nič sa nestalo.Ja len, že ťa strašne milujem.Zbožňujem ťa.Si to najkrajšie a najlepšie čo ma v živote postretlo.Ked som s tebou mám pocit, že celý svet ani len neexistuje proste si len ty jediný.Vždy ťa budem milovať nech sa stane čokoľvek naša láska vydrží naveky.Prosím len si vždy spomeň na to, že ťa milujem, záleží mi na tebe a obdivujem ťa.Pamätaj, že v mojom živote nebude nikdy iný muž ako ty.Vždy budeš len ty.Naveky." dalej som už nemohla pokračovať.Nedokázala som to.
"áno miláčik ja viem aj ja ťa mám veľmi rád, milujem ťa, ale prečo mi to hovoríš práve teraz? A prečo plačeš?" spýtal sa ma a hladkal ma po vlasoch zatiaľ čo ja som mu plakala na hrudi. "Upokoj sa.Všetko bude v poriadku.Budeme šťastný.Naveky spolu."povedal mi Damon a vtisol mi bozk na čelo.Ani nevieš ako veľmi sa mýliš, pomyslela som si.Čoskoro som už zaspala na Damonovej hrudi.Ráno som sa zobudila o siedmej.Damon spal ako zabitý.Bože bol taký zlatý.Prečo mi toto robí.Prečo mi to musí takto sťažovať.Znova som začala plakať.Vplietla som si ruku do jeho vlasov a zadívala sa mu na jeho krásne zavreté oči. Hladkala som ho po vlasoch, bozkávala na čelo a vychutnávala si posledné chvíle s ním.
"Prepáč Damon.Viem, že je to odo mňa nespravodlivé, sobecké a neviem ešte aké, ale možno tomu neveríš robím to kvôli tebe. Damon ty si zaslúžiš iný život.Ty si musíš život užívať, potrebuješ voľnosť a nie sa zaviazať deťmi.Viem, že by s teba bol úžasný otec.Naše dieťa by ťa malo rado.Zbožňovalo by ťa. Budem mu o tebe rozprávať.Nikdy na teba nezabudneme.Ani ja ani naše dieťa.To ti sľubujem.Milujem ťa.Naveky."povedala som mu, položila svoj odkaz pre neho na stolík, pobozkala ho na čelo a odišla.Bolo mi otrasne.Bolela ma hlava s toľkého plakania, cez uslzené oči som nič nevidela a mala som pocit, že sa čoskoro psychicky zrútim.Vybehla som s Damonovho domu, nasadla do auta a rútila sa cestami ku mne domov, kde ma už čakala prichystaná Bonnie.
"Preboha ty vyzeráš,"privítala ma.
"Ja viem.Celú noc som preplakala."priznala som a objala ju.
"Tak pod.Ideme.Teraz sa už s tým nedá nič robiť."povedala mi Bonnie a viedla ma do domu.Naraňajkovali sme sa a o deviatej sme vyrazili na letisko.Dve hodiny sme sedeli na letisku.Toto som nikdy nepochopila.Prečo sa musí na letiská chodiť aspoň dve hodiny skôr? Načo tu majú ľudia vysedávať? Zaoberala som sa týmito primitívnymi otázkami, aby som nemusela myslieť na Damona a na to čo idem urobiť.Ked sme s Bonnie už konečne sedeli v lietadle mala som pocit, že začnem tancovať.Konečne som sa zbavila toho letiska.
O desať minút jedenásť sa lietadlo začalo naplnať a o jedenástej nám už vysvetľovali bezpečnostné opatrenia.Neskôr nám pilot oznámil, aby sme sa zapásali a lietadlo vzlietlo.Ked som sa pozrela von oknom videla som moje rodné mesto ako sa mi čoraz viac vzdaluje.Navždy som opustila Mystic Falls a spolu s ním všetkých svojich priateľov.A čo je najhoršie spolu s ním sa mi už navždy vzdialil aj Damon.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama