Zámena Kapitola 7. Kamarátstvo

1. září 2016 v 11:59 | Laurika |  Zámena


Damona som nevidela už dva mesiace. Strašne mi chýbal, ale spravili sme dobrú vec. Nemôžeme spolu chodiť, pokiaľ to tak vadí naším najbližším priateľom. Chodila som ako telo bez duše. Namala som náladu, ani energiu. Nič sa mi nechcelo. Stále som musela myslieť na to čo asi robí, s kým je a či ho vôbec eŠte niekedy uvidím. Car sa so mnou nebavila. Vedela som len to, že sa aj naďalej stretáva so Stefanom. Niekoľkokrát som ich videla spolu v meste. Zaujímalo by ma aký je medzi nimi vzťah. Možno sú aj oni viac než len priatelia. Na jednej strane by ma to dosť naštvalo, ale na druhej by mi to asi bolo jedno. My s Damonom sme boli prví, ktorí ich podviedli. Zaslúžime si ho.
Na druhý deň sa niečo zmenilo. Medzi mnou a Car. Sedela som v kancelárií, keď zrazu vošla.
"Ahoj," vošla a sadla si oproti mne.
"Ahoj," povedala som opatrne. Nevedela som čo od nej čakať. Prečo prišla? Prišla mi znova vynadať alebo sa ospravedlniť?
"Stretávaš sa s ním?" opýtala sa narovinu.
"Nie Car, nestretávam. Ublížili sme vám a to nás veľmi mrzí. Nemôžeme byť spolu na úkor vás. Môžeš si o mne myslieť len to najhoršie, ale nie je to tak. Proste som sa zamilovala do nesprávneho človeka. Je mi to ľúto, ale je to tak. Srdcu nerozkážeš." Pokrčila som ramenami. Bola som úprimná. Je to tak ako som povedala. Car len prikývla.
"To je všetko čo si chcela vedieť?" opýtala som sa. Viem, že som bola hnusná, ale aj ona bola hnusná. Viem, že som jej ublížila. Veľmi ublížila, ale prehnala to.
"V podstate áno. Len som chcela vedieť ako si na tom s mojím priateľom. Teda vlastne už ex." Týmto ma už úplne naštvala. Vybuchla som.
"Pozri, Car. Naozaj mi je ľúto čo sme vám spravili, ale stalo sa! Nemôžem za to do koho sa zaľúbim, jasné! Mali sme si spolu začať až keď sme boli obaja slobodní. Áno viem, ale stalo sa! Nespali sme spolu. Párkrát sme sa bozkávali, ale to je asi tak všetko! Takže si to prosím ťa už odpusti! Prešli dva mesiace. Pohni sa ďalej, preboha!" Zúrila som. Strašne som zúrila. Čo odo mňa vlastne chce? Aby som ju neustále ľutovala? Aby som sa jej stále ospravedlňovala? Na to už nemám náladu. Aj ja som ho stratila. Nie som s ním, tak čo ešte chce!
Car na mňa udivene hľadela. Zrejme to odo mňa nečakal. Ani ja som to od seba nečakala, ale v poslednej dobe sa prosto nespoznávam. Odkedy som nevidela Damona, som ako časovaná bomba. Som nervózna a v depresii. Strašne mi chýba.
"Ty ho miluješ?" zašepkala Car. Tentoraz som na ňu udivene pozrela ja. Myslela som, že aj ona po mne začne kričať. Myslela som, že mi bude opäť všetko vyčítať, ale ona sa ma opýta toto?
"Neviem, Car. Myslím, že áno." Pokrčila som plecami. Opäť som sa rozhodla pre úprimnosť. Aký má význam klamať, keď je to očividné? Naozaj som sa do neho asi zamilovala. Car len smutne prikývla a konečne odišla. Čo to malo byť? To sa ma prišla opýtať či sa nestretávam s Damonom a či som do neho zaľúbená? Toto už nemôže nechať tak? Vôbec mi nerobí dobre, keď sa musím neustále baviť o Damonovi a keď si musím priznať, že som do neho zaľúbená.
Ďalšie dni sa nič neobvyklé nestalo. Car bola opäť odmeraná a nepríjemná. Ignorovala ma. Opäť. Ale všimla som si na jej správaní aj niečo iné. Zmenila sa. Predtým bola odmeraná a nepríjemná lebo chcela. Teraz preto, lebo to predstierala. Niekedy jej maska opadla a ja som videla jej pravú tvár. Vypadala ľútostivo. Ako keby ju to všetko strašne mrzelo. Keď však zistila, že sa na ňu pozerám, opäť si nasadila svoju zvyčajnú ignorujúcu tvár. Nechala som to tak. Nemám na to už náladu. V piatok mi volal Stefan. Asi pol minúty som len hľadela na displey. Čo sa zase deje? Aj on mi chce vynadať?
"Prosím?" zodvihla som a čakala na odpoveď.
"El? Nechceš cez víkend niečo podniknúť?" Onemela som. Úplne mi došli slová. Nechápem o čo mu zasa ide.
"No ja neviem. A kam by si chcel ísť?"
"Do domu pri jazere."
"Čože? Prečo tam?"
"Neviem. Príď. Potrebujeme sa porozprávať." Tak to som naozaj chcela vedieť, že o čom.
"No dobre. Budem tam."
V piatok som sa teda po robote pobalila a šla do domu pri jazere. Už tam bolo Stefanove auto a dokonca aj Caroline? To čo má zasa znamenat? Vošla som do domu a hodila si veci do izby, kde sme boli so Stefanom. Zatiaľ tam žiadne veci neboli, takže asi to bolo v poriadku.
"Ahojte," pozdravila som, keď som vošla do obývačky. Obidvaja tam stáli a zrejme na mňa čakali.
"Ahoj," povedali dvojhlasne. Len na mňa pozerali. Chcela som, aby mi povedali načo som tam, ale oni len stáli a pozerali na mňa.
"Ale no ták! Viem, že máte niečo na srdci, tak to vyklopte! Prečo som tu?" Car so Stefanom si vymenili pohľady.
"Niečo pre teba máme. Vtedy, keď si v kancli tak vybuchla si mala pravdu. A preto sme sa rozhodli, že pre vás niečo urobíme." S týmito slovami odišla do kuchyne. Nechápavo som za ňou hľadela a potom sa pozrela na Stefana. Ten len pokrútil hlavou, že mi nič nepovie a mám si počkať. Tak som teda čakala. Caroline sa o chvíľu vrátila aj s .... Damonom?!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama