Zámena Kapitola 5. Rozchod

1. září 2016 v 11:57 | Laurika |  Zámena


Myslím, že sme tak aj zaspali.
Ráno ma zobudil Stefan. Akurát schádzal zo schodov, keď v polke zastal a pozoroval nás. Ležala som na Damonovej hrudi a on ma držal okolo pása.
"Stefan, ja ti to vysvetlím." Zatiahla som ho za ruku do našej izby.
"Není čo vysvetľovať, El. S Damonom ste sa s kamarátili. Ja to chápem. Proste ste spolu zaspali na gauči. Nič sa nestalo. Neboli ste predsa nahí alebo niečo." Zasmial sa a ja som sa pousmiala. Keby len vedel... Rozhodla som sa, že teraz je tá správna chvíľa. Dnes ideme domov, takže mu už nič nezničím. Môžem sa s ním v pokoji rozísť.
"Stefan, poď sem prosím ťa. Musíme sa porozprávať." Ukázala som na miesto vedľa seba. Posteľ sa prehla pod jeho váhou a ja som sa konečne odhodlala pozrieť mu do očí.
"Mám sa báť?" Na to som odpoveď nemala. Nechcela som mu klamať, ale ani ho vystrašiť. Zatiaľ.
"Ono vlastne niečo medzi mnou a Damonom je," priznala som a pozrela sa na jeho reakciu. Vyzeral prekvapene a sklamane. V neposlednom rade aj ublížene.
"Prepáč."
"Čo bolo?!" opýtal sa ľadovým hlasom. Bol odmeraný a strašne naštvaný.
"Nebolo nič! Len proste, odkedy sme tu, odkedy som ho spoznala ... niečo sa zmenilo. Zmenil sa môj pohľad na teba, na život. Na neho." Rozhodla som sa, že nie je dobrý nápad povedať mu o Damonovom a mojom zbližovaní.
"Dobre, aj ja som sa veľmi zblížil s Caroline, ale to neznamená, že ťa idem podvádzať!" Nemalo význam popierať to. Je o tom presvedčený a má úplnú pravdu. Tak načo sa namáhať.
"Miluješ ho?" opýtal sa po chvíli ticha a prechádzania sa po izbe.)
"Nie. Ja neviem," povedala som nakoniec. Nie som si už istá absolútne ničím.
"Miluješ mňa?" Len som na neho pozrela.
"Ja neviem, Stefan. Som strašne zmätená. Neviem čo cítim. Neviem čo chcem." Krútila som bezmocne hlavou.
"Takže je koniec."
"Stefan..."
"Nie. Už nechcem nič počuť." Postavil sa, zbalil a odišiel.
"Kam šiel?" zaujímalo Caroline.
"Rozišli sme sa," povedala som narovinu. Damon na mňa prekvapene pozrel. Aj ja som mu venovala pohľad.
"Čože? Prečo?" pýtala sa Caroline aj najďalej.
"Nechaj to tak, Car. Poviem ti to inokedy. Len chcem ísť teraz domov, prosím." Car chápavo prikývla a objala ma. Potom sme sa všetci zbalili a naozaj odišli.V aute už nikdo nič nepovedal. Car ma vysadila u mňa doma. Nevedela som ako sa cítiť. Vedela som, že Damon sa s Car tiež rozíde, ale nevedela som kedy. Bude to podozrivé, keď to bude teraz niekedy. Vedela som, že ho chcem. Že s ním chcem byť. Aspoň to s ním skúsiť. Ale Stefan mi chýbal. A viem, že mi ešte dlho chýbať bude. Boli sme spolu dosť dlho na to, aby som ho prestala úplne milovať behom niekoľkých dní.

Ďalšie dni boli divné. Bola som na Stefana zvyknutá a teraz bol zrazu preč. Bolo to strašne divné. Ale pomaly som si na to zvykala. S Car som bola každý deň v robote a nevyzeralo to, že by sa s ňou chcel Damon rozísť. Hovorila, že je medzi nimi všetko okey. Keď sme o ňom hovorili trocha jej potemnela tvár a vyzerala smutne, ale inak som si nič zvláštne nevšimla. S Damonom sme boli v kontakte. Volali a písali sme si skoro každý deň, ale nebolo to ono. Chcela som, aby bol pri mne. Na Caroline som sa ho radšej nepýtala a on sa tiež nezaujímal o Stefana. Vedel len to, že sme sa proste rozišli. Asi týždeň na to ako sme sa vrátili z chaty pri jazere, Damon navrhol, že sa stretneme. Nebola som proti, strašne som ho chcela vidieť. Pozval ma niekde na kávu, ale ja som mu radšej povedala nech príde ku mne. Nechcem riskovať, že sa spolu objavíme na verejnosti. Náhoda je blbec a ja nepotrebujem a ani nechcem, aby sa to Car dozvedela takto. Prekvapilo ma, že jej to už Stefan nepovedal. Car spomínala, že sú stále v kontakte.
V piatok o pol šiestej som sa chystala na príchod Damona. Šla som do sprchy a pripravila nejaké malé občerstvenie. Bol presný ako hodinky a o šiestej už sedel na gauči. Usmieval sa od ucha k uchu. Bol neskutočne krásny. Konečne som ho videla. Sadla som si k nemu a tiež sa na neho usmiala. Zrazu ma schytil do náručia a začal náruživo bozkávať. Vášnivo som mu tie bozky opätovala. Bolo úžasné mať ho opäť pri sebe. Položil ma na gauč a ľahol si na mňa. Asi minútu sme si len hľadeli do očí. Bola to magická chvíľa. Chcela som, aby trvala naveky. Ale netrvala. Opäť ma začal bozkávať, ale vôbec mi to nevadilo. Chcela som ho. Strašne moc. Vošla som mu rukou pod tričko a začala ho hladiť. On urobil to isté. Nechcela som od neho sex. To som ani nemohla. Ešte stále bol s mojou najlepšou kamarátkou. Proste som len chcela stráviť nejaký čas s ním. Takto sa k nemu túliť a bozkávať ho. A myslím, že on mal rovnaký názor, pretože neurobil nič iné. Nezačal s ničím iným. Prosto ma len držal a bozkával.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama