Zámena Kapitola 4. Zmätená

1. září 2016 v 11:56 | Laurika |  Zámena


Zajtra ma čaká rozchod so Stefanom...
"Dobré ráno," privítal ma Damon v kuchyni.
"Aj tebe." Došla som k nemu, objala ho okolo krku a pobozkala ho. Pritiahol si ma k sebe a stále sa usmieval.
"Kedy sa ideš rozísť so Stefanom?" Zasmiala som sa.
"Si nejaký nedočkavý!" Spiklenecky som na neho pozrela.
"No, veď vieš..." zakrúžil bokmi a ja som pochopila. Chcel ma. Veľmi ma chcel. A ja jeho tiež. Prešla som mu po chrbte až na zadok a pohladila ho. Pritisla som si ho viac k sebe. Cítila som ho. Naozaj ma veľmi chcel. Než som však stihla urobiť niečo iné, do kuchyne vošiel Stefan a hneď za ním Caroline. Tá sa hneď prirútila k Damonovi a objala ho okolo krku. Pobozkali sa. Musela som uhnúť pohľadom, bolo mi to strašne nepríjemné. Pocítila som k nej strašnú nenávisť a vydesilo ma to. Je to moja kamarátka! Moja najlepšia kamarátka! Ako k nej môžem toto cítiť. A ako môžem pociťovať také silné emócie k jej priateľovi. Som hrozný človek! Položila som pohár s kávou na linku a vyšla von. Potrebovala som čerstvý vzduch. Potrebovala som byť sama. Ale Stefan bol iného názoru. Vyšiel za mnou na mólo.
"Je ti niečo? Si divná."
"Som v poriadku, len som chcela byť chvíľu sama." Ani som na neho nepozrela. Vedela som, že si toto moje správanie nezaslúži, ale nemohla som si pomôcť. Stále som mala pred očami len Damona s Caroline a to ako som mohla tak rýchlo podľahnúť Damonovi. Poznám ho dva dni aj s cestou a už sa tu s ním hrám na pár roku! A ešte za chrbtom svojej najlepšej kamarátky, jeho priateľky!, a Stefana. Môjho priateľa! Vôbec sama sebe nerozumiem a desí ma to! On ma desí. Sama seba desím, keď som v jeho blízkosti. Desia ma jeho city ku mne a moje city k nemu. Presne tak sa teraz cítim. Vydesene a zmätene. A neviem čo mám robiť.
Stefan ma zozadu objal a pobozkal na krk.
"Nechceš byť so mnou?" opýtal sa s úsmevom. Aj ja som sa usmiala. Silene, ale predsa.
"Ale áno. Len mám niekedy také nálady." Otočil si ma k sebe a dal mi pramienok vlasov za ucho. Pohladil ma po líci a pozrel mi do oči. Milo sa usmial. A ja som si uvedomila, že už sa pri jeho úsmeve necítim tak ako kedysi. Už nemám motýliky v bruchu, ani sa mi z neho nepodlamujú kolená. Neviem či ho ešte stále ľúbim alebo nie, ale s určitosťou viem, že už ho ani zďaleka nemilujem tak ako pred tým než sme sem prišli. Chcela som, aby ma takto držal Damon. Chcela som tu byť s ním. Voči Stefanovi som sa cítila strašne nefér! Držal ma v náručí a ja som myslela na iného. Bol to hrozný pocit.
"A naozaj si v poriadku?" opýtal sa.
"Áno som." Prikývla som a pobozkala ho. Len tak jemne, aby som ho presvedčila, že je všetko okey.
"Tak ja ťa teda nechám." Ešte raz sa usmial a potom ma už nechal. Bola som mu vďačná, pretože som naozaj chcela byť sama. Musela som si všetko premyslieť. Ako mu to poviem? Aká bude jeho reakcia? Nebudem ľutovať, že som sa s ním rozišla? Naozaj chcem byť s Damonom? Mala som strašne veľa otázok a málo odpovedí. Opäť ma však niekto vyrušil. Tentoraz to bol Damon.
"Ahoj. Čo si zrazu tak zmyzla?" opýtal sa. Povzdychla som si. Nechce sa mi to vysvetľovať. Len som proste chcela byť sama! Sadla som si na mólo a Damon hneď vedľa mňa. Tesne ku mne. Pozrela som na neho. Zadívala som sa do tých jeho krásnych modrých očí.
"Nemám náladu sa na vás pozerať." Moje priznanie mu na tvári vyčarilo úsmev.
"Ty žiarliš?" Smial sa.
"Prestaaaň!" Tresla som ho po bruchu, ale tiež som sa zasmiala. Objal ma okolo pliec a ja som si položila hlavu na jeho rameno.
"Už k nej necítim to čo kedysi. Ja neviem čo mám robiť."
"Vitaj v klube!" Damon sa zasmial a pobozkal ma do vlasov.
"Vieš, že nás je z domu určite vidieť?" opýtala som sa po chvíli a odtrhla sa od neho. Vedela som, že budem neskôr počúvať Stefanov monológ o tom ako on so mnou byť nemôže, ale Damon áno.
"No a? Sme predsa priatelia, nie?" pokrčil ramenami so šibalským úsmevom.
"Jasne. Priatelia." Zasmiala som sa a hravo do neho drgla ramenom.
"So Stefanom sa rozídem až keď prídeme domov, okey? Nechcem mu pokaziť tento výlet. Naozaj sa naň tešil." Damon len prikývol.
"Chápem. Asi to tak bude lepšie. A čo mu povieš?"
"No to je vlastne ďalší dôvod prečo to odkladám. Premyslím si čo mu mám povedať," smutne som sa zasmiala. Aj Damon sa usmial.

Potom sme celý deň len boli pri jazere. Opaľovali sme sa a bláznili vo vode. S Damonom sme to občas prepískli a Car so Stefanom na nás divne pozreli. Najprv som sa cítila previnilo, ale potom ma to prešlo a s Damonom som si to naozaj užívala. Samozrejme len ako s kamarátom. Taká sviňa zasa nie som. Ale naozaj sme si to užili a bola som mu za to vďačná. Stefan na takéto veci moc nie je. On skôr sedí na pláži a more len pozoruje. To ma po čase prestalo baviť a tak som šla s Damonom. Večer sme pozerali filmy a hrali karty. Mala som strašne veľa energie, vôbec som netušila z čoho.
"Nejdeme už spať?" opýtal sa Stefan. Caroline to vzdala už asi pred hodinou.
"Mne sa ešte nechce. Ale ty kľudne choď." Poprial nám dobrú noc a šiel. Nebol z toho nadšený, ale šiel.
"Takže sme sami?" spýtal sa Damon s lišiackym úsmevom a hladil ma po stehne. Celým mojím telom prešiel elektrický náboj. Ten dotyk som cítila všade. Potichu som zakňučala a pritiahla si Damona k sebe. Zvalila som sa na gauč a Damona vzala so sebou. Priľahol ma svojím úžasným teľom a začal ma vášnivo bozkávať. Vošiel mi rukou pod tričko a rozopol mi podprsenku. Zavzdychala som mu do úst. Naše dychy sa zrýchlili. Tak moc som ho chcela až to bolelo. Pretiahla som mu tričko cez hlavu a hladkala ho po hrudi a brušku. Zahmlenými očami na mňa pozeral. Potom urobil to isté a moje tričko sa nachádzalo na druhom konci izby. Znnova sa začal venovať mojim perám. Chcela som ho. Tak strašne moc. Začala som mu dávať dole nohavice, keď sme zrazu niečo počuli zhora. Obaja sme spozorneli a šli každý na druhý koniec gauča. Avšak asi len niečo spadlo, pretože nikdo neprišiel.
"Je to v pohode. Nikdo sem nejde," oznámil Damon. Len som prikývla.
"Nemôžeme pokračovať." Vstala som a šla si po tričko. Damon smutne prikývol.
"Ja viem, aj keď je to na nevydržanie."Zasmiala som sa a sadla si späť k nemu na gauč. Damon tam pustil nejaký horor. Niekoľkokrát som sa zľakla a tak som sa pritisla viac k Damonovi. Objal ma okolo ramien a ja som si opäť položila hlavu na jeho rameno. Myslím, že sme tak aj zaspali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama