Zámena Kapitola 3. Výčitky

1. září 2016 v 11:55 | Laurika |  Zámena


Pritisol si ma k sebe a začal mi bozky vášnivo vracať. Prevalil sa na mňa a ja som hneď ucítila jeho vzrušenie. To bola pre mňa ako ľadová sprcha. Odtisla som sa od neho a posadila sa.
"Toto by sme nemali."
"Ja viem. Prepáč."
"Nie. Ty prepáč mne. Nemala som to dovoliť. Ja... Musíme ísť. Budú sa strachovať."
"Áno. Jasne. Poďme." Nič viac nepovedal a skočil do vody. Povzdychla som si a šla hneď za ním. Nechápem ako som mohla toto spraviť. Je to odo mňa také sebecké a necitlivé. On ma miluje. A ja jeho tiež. Toto bol len skrat. Áno, presne. Skrat. Bol to jednorázový skrat a už sa to nikdy viac nestane. Nemôže! Ku Caroline a Stefanovi sme doplávali za pár minút. Obaja sme boli ticho a celé to bolo dosť trapné.
"Ako bolo?" opýtal sa hneď Stefan a objal ma okolo pása.
"Super. Už dlho som si tak dobre nezaplávala." Usmiala som sa a pohľad mi padol na Damona. Vyzeral dosť naštvane. A ten pohľad venoval Stefanovi. Žiarlil snáď? A prečo ma to tak teší?
Celý deň sme potom už nič také nerobili. Hrali sme karty a zabávali sa. Caroline a Stefan si zrejme padli do oka. Desilo ma, že mi to nevadí tak akoby malo. Na chviľku, naozaj len na chvíľočke, som si pomyslela, že by nebolo zlé keby si rozumeli aj viac ako len priatelia. Hneď som sa však v duchu zahriakla.To predsa nemôžem myslieť vážne. Nemôže ma tešiť, že si moja najlepšia kamarátka až moc dobre rozumie s mojím priateľom. Určite ma to neteší. To bol len ďalší skrat. Odkedy poznám Damona ich však bolo až priveľa.
Večer sme si šli ľahnúť veľmi skoro, preto som nemohla zaspať. Nebola som na to zvyknutá. Stefan už spal, a tak som potichu vyšla z izby a šla do obývačky. Pred krbom sedel Damon a v ruke držal pohár whisky. Potichu som si prisadla k nemu.
"Nemôžeš spať?" opýtal sa.
"Nie." Zobrala som si od neho whisky a vypyla ju do dna. Potom som pozrela naňho a to bola zrejme tá chyba. Zadíval sa na mňa tými svojími modrými očami a úplne ma v nich uväznil. Priblížil sa k mojím perám a znova mi pozrel do očí. Hľadal v nich súhlas. Tak som ho proste pobozkala. Viem, že mi asi preskočilo, ale spravila som to. Sadla som si na neho obkročmo a už to šlo samo. Damon mi vošiel rukou pod tričko a začal ma hladiť na prsiach. Začala som mu rozopínať opasok, keď zrazu začal kričať Stefan.
"El? El, kde si?" Okamžite som z neho zliezla. Damon si zapol opasok a znova si vzal pohár whisky. Ja som si sadla na opačný koniec gauča a akurát vtedy vošiel Stefan.
"A vy čo tu?"
"Nechce sa mi spať."
"Ja som uťahaný. Idem si len po vodu a pôjdem späť do postele. Ideš aj ty?"
"Nie. Mne sa ešte nechce spať. Vieš, že nie som zvyknutá chodiť tak skoro spať. Ale za chvíľu prídem aj ja." Usmiala som sa a pobozkala ho.
"No dobre. Tak dobrú."
"Dobrú." Povedali sme s Damonom dvojhlasne. Akonáhle Stefan odišiel, vydýchla som si. A Damon tiež.
"Nemali by sme," podotkla som.
"Ale chceme," uškrnul sa.
"Ale chceme." Prikývla som a tiež sa uškrnula.
"Rozídem sa s ňou." To ma zaujalo. Zarazene som na neho pozrela.
"Musím. Nemôžem byť s ňou, keď tak veľmi túžim po tebe. Nemôžem sa s ňou ani len bozkávať, aby som pri tom nemyslel na teba. Je to voči nej nefér. Aj napriek tomuto všetkému ju mám rád." Pri jeho slovách som si uvedomila, že má pravdu. Aj ja mám Stefana veľmi rada a toto si odo mňa nezaslúži. Ak tak veľmi chcem Damona musím sa najprv rozísť so Stefanom.
"Máš pravdu. Musíme sa s nimi rozísť, ale čo potom?" Pozrela som na neho s nádejou v očiach.
"Potom..." začal a priblížil sa ku mne. Pohladil ma po stehne a pozrel na mňa.
"Môžeme pokračovať v tom čo sme začali." Znova ma začal bozkávať.
"Áno. Budeme pokračovať, ale až keď budeme obaja nezadaní." Znova som sa od neho odtiahla a zvodne sa usmiala.
"Dobrú noc."
"Musíš provokovať?"
"Ja neprovokujem. Len som ťa slušne pozdravila." Znova som zaklipkala očami a nahodila pózu ala miss universe. Damon sa bleskovo postavil a vzal si ma do náručia. Posadila som sa na neho obkročmo a objala ho okolo krku. Hrala som sa z jeho havraními vlasmi a pozerala do tých nádherných modrých očí. V živote som také nevidela. Bol neskutočne nádherný.
"Ani ťa poriadne nepoznám." Povedala som so strachom.
"Ja viem. Je to neskutočné. Nikdy som na také tie hovadiny ako "láska na prvý pohľad" neveril, ale teraz.... mám pocit, že ťa poznám celý život." Potešilo ma čo mi povedal, ale stále som mala strach. Chystáme sa zničiť dva viac-menej fungujúce vzťahy. To je vážny krok.
"To som rada. Tiež mám ten pocit, ale ... čo ak to nevyjde? Čo ak zničíme dva fungujúce vzťahy len tak? Pre nič za nič?" Zdôverila som sa mu so svojími najhoršími obavami.
"Fungujúce? El, nechcem ti do toho hovoriť, ale to čo sme dnes robili na tej skale..."
"Dobre, dobre, dobre. Za prvé, viac-menej fungujúce a za druhé, my sme na tej pláži nič nerobili. Iba skoro." Zasmial sa a pobozkal ma. Len letmo, ale na celom tele mi naskákala husina. Chcela som ho. Strašne moc. Ale nemôžeme byť takí sebeckí. Hore spia naši partneri. Toto nemôžme.
"Nemali by sme..."
"Bol to len nevinný bozk. Skoro až kamarátsky," lišiacky sa usmial. Pohladila som ho po líci.
"Idem už radšej hore. Mohlo by sa stať niečo čo budeme obaja ľutovať." Pobozkala som ho na čelo a ešte raz sa mu pozrela do očí.
"Myslíš, že by som to ľutoval?"
"Určite áno. Teraz si to možno nepriznáš, ale ľutoval by si to. Viem, že áno." Teraz som sa už naozaj postavila. Ešte raz som mu popriala dobrú noc a vybehla hore. Musím sa poriadne vyspať. Zajtra ma čaká rozchod so Stefanom...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama