Zámena Kapitola 1. Zoznámenie

1. září 2016 v 11:52 | Laurika |  Zámena


"Elenaaaaa!" kričala na mňa moja blonďatá kamarátka. Otočila som sa a zbadala som ju ako na svojich 10-centimetrových opätkoch uteká priamo ku mne.
"Ahoj, Car. Čo sa deje?" Na tvári jej hral obrovský veselý úsmev a jej pohľad prezrádzal, že dostala úžasný nápad.
"Čo by si povedala na víkend vo štvorici?" usmiala sa.
"Nie ďakujem. Som zadaná." Zasmiala som sa a vložila pracovné papiere do priehradky.
"Ja viem ty drdlo. Aj ja som zadaná. A mám toho najúžasnejšieho chlapa na svete. Iného ani nechcem ver mi."
"Toho môjho by si určite brala, pretože je stokrát lepší ako ten tvoj," podpichla som ju s úsmevom.
"Vážne? Už si s Damonom spala?" Zaškerila sa a vytiahla obočie. Veľmi dobre vie, že nespala. Ani ho nepoznám.
"Nie. A ty? So Stefanom?" Aj ja som provokatívne zdvihla obočie.
"Nie. Ani ho nepoznám a to je ten problém. Poznáme sa síce len tri mesiace, ale aj za taký krátky čas sme sa veľmi zblížili a vôbec nepoznáme svoje drahé polovičky. Tým víkendom som myslela, že by sme všetci štyria šli do Damonovej chaty pri jazere. Je veľmi bohatý a tá chata je priam luxusná, no stále je aj útulná a romantická." Neznelo to zle. Naozaj potrebujeme so Stefanom nachvíľu vypnúť a zrelaxovať. A konečne ho môžem predstaviť Caroline. A ona vezme Damona. Podľa toho ako o ňom hovorí je to nejaký grécky boh. Vykresľuje ho v tých najkrajších farbách. Som zvedavá či je taký aj naozaj. Nikdy som totiž nevidela krajšieho chlapa ako je Stefan. Ale možno som len zaslepená láskou.
"Znie to skvele, Car. Popýtam sa Stefana či by mal chuť a zajtra ti dám vedieť," usmiala som sa.
"Dobre, zlatko. Teším sa. Idem lebo ma šéf zderie z kože." Zasmiali sme sa a Car utekala do svojej kancelárie. Ja som zasadla do tej svojej. Deň ubehol ako voda a bolo päť hodín, čo znamená čas ísť domov.
"Zlato? Som doma." Vyzula som sa v chodbe a mierila do kuchyne odkiaľ som počula zvuky.
"Ahoj, miláčik. Ako bolo v práci?" opýtal sa ma Stefan so zásterou a panvicou v ruke.
"Dobre. Čo kuchtíš?" Pobozkala som ho.
"Večeru. Ty sa len choď prezliecť, sadnúť si a otvoriť víno. Hneď som pri tebe." Ach, zbožňujem tohto chlapa! Usmiala som sa, ešte raz mu dala pusu a šla si sadnúť na gauč. Bola som vyčerpaná.
"Som strašne unavená."
"Tak to ti verím. Nie som na tom o nič lepšie. Potrebovali by sme si niekde oddýchnuť." Skvelé! Môžem začať s Carolininým návrhom!
"Áno to potrebovali. A tak ma napadlo, Car dneska spomínala, že jej priateľ má chatu pri jazere tu neďaleko. Pozvala nás tam na víkend. Nešli by sme?" Netrpezlivo som čakala na jeho reakciu.
"No ako chceš. Môžeme. Myslel som, že pôjdeme niekde len my dvaja, ale ako chceš."
"Pôjdeme len my dvaja. Na budúci víkend. Prísahám. Caroline mi chce predstaviť svojho nového priateľa. Možno si padnete do oka. A ja som jej tiež o tebe veľa rozprávala. Chce ťa spoznať." Vytiahla som všetky možné argumenty.
"Ale izbu budeme mať spolu." Vykukol spoza dverí kuchyne s lišiackym úsmevom.
"Samozrejme," usmiala som sa.
"Ľúbim ťa."
"Aj ja teba."
Na ďalší deň som hneď bežala za Car.
"Dobré ránko. Tak čo? Stefan súhlasil?"
"Začni baliť kufre. Tento víkend strávime spolu." Usmiala som sa.
"Super!" Car vyskočila a objala ma.
"Teším sa! Takže zajtra po práci si len zbehnite po kufre domov a príďte k nám, okey?"
"Jasne. Idem do práce. Zatiaľ sa maj." Pozdravili sme sa a obe sa pustili do práce.
Na ďalší deň po práci sme si zbehli po kufre a hneď utekali ku Car a Damonovi. Prehodili sme si kufre do ich auta a šli im zazvoniť. Otvorila Car.
"Ahojte. Poďte ďalej." Keď sme vošli v predsieni už stál Damon. A mne úplne vyrazil dych. Bol naozaj nádherný. Musela som pozmeniť svoje myšlienky. Je naozaj možné, že Caroline má toho najúžasnejšieho chlapa na svete. Preboha! Na čo som to práve myslela?! Veď ma za ruku drží môj priateľ! Nech som sa v duchu zahriakla aj stokrát, stále som musela naňho pozerať. Mal krásne hlboké modré oči a čierne havranie vlasy. Na plných, krvavočervených perách mu pohrával polovičný úsmev. Bol celý v čiernom a neuveriteľne mu to pristalo. Keď som mu znova pozrela do tváre, zistila som, že sa na mňa usmieva. Tiež som sa usmiala.
"Tak Elena, toto je môj priateľ Damon," usmiala sa Car a ukázala na neho.
"Ahoj," usmiala som sa.
"Ahoj." Opätoval mi úsmev. Potom som sa konečne spamätala a zoznámila ich so Stefanom.
"Tak a toto je môj priateľ Stefan. Stefan toto je Caroline a Damon." Stefan sa zoznámil, no to som ja už znova pozerala na neho. Aj on na mňa stále hľadel a usmieval sa. Čo sa to tu dopekla deje? Je to priateľ mojej kamarátky. Nemôžem po ňom takto slintať. Mimo to som zadaná!
"Som veľmi rád, že má Car takú nádhernú kamarátku." Znova sa usmial a ja som sa neubránila a tiež sa usmiala. A začervenala sa!
Potom sme už mierili ku autu. Car ho pľasla po zadku.
"Čo? Veď som bol len zdvorilý!" Škeril sa a chytil ju za zadok. Ona ho pobozkala. Mňa pichla taká ostrá žiarlivosť, že som prvýkrát v živote pocítila nenávisť voči niekomu. A ten niekto bola moja kamarátka! Čo sa to so mnou deje? Nie, nie. Čo to on so mnou robí?! To som netušila. No vedela som, že toto bude ešte veľmi zaujímavý víkend.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama