Zámena - Epilóg

1. září 2016 v 12:21 | Laurika |  Zámena


O NIEKOĽKO ROKOV NESKôR:
"Damon? Damon, kde si? Svojím otcovským povinnostiam sa nevihneš! Tvoj syn je hladný a ja musím ísť do práce! Tak, prosím ťa vstaň z tej postele a poď sa oňho postarať!" kričala som na celý dom. Bola som nervózna. Po dvoch rokoch na materskej idem opäť do práce a už nestíham. Asi som mala ostať ešte rok so Sebastiánkom doma. Možno mal Damon pravdu. Ale ja sa tu doma už naozaj nudím. Damon robí všetko z domu, tak sa môže starať aj o malého.
"Ty ma vážne chceš nechať samého doma s dvojročným dieťaťom?" vošiel rozospatý Damon do kuchyne.
"Damon, ja vážne potrebujem vypadnúť. Som s ním už dva roky doma. Budem robiť len päť hodín to zvládneš! Bastián nie je náročný. Však sa s ním stále hráš, kŕmiš ho, čítaš mu. Tak v čom je problém?"
"Bola si pri mne. Nebol som s ním sám päť hodín. Keď ho vezmem na dve hodinky do parku to je o inom, ale toto? El, čo ak to nezvládnem? Aj ja mám prácu." Pristúpila som k nemu a pohladila ho po líci.
"Zvládneš to. Pracovať môžeš, keď pôjde Sebastián spať. Alebo mu pusť niečo v telke, sadni si k nemu a on bude pozerať. Ani o ňom nebudeš vedieŤ." Venovala som mu ešte jeden dlhý bozk a musela vyraziť do práce.

DAMON:
"Mama!" pozrel na mňa Sebi.
"No, mama odišla. Šla zarábať korunky, vieš?" Sebi sa len zaškeril a ďalej sa venoval svojím hračkám na koberci. Ja som šiel pripraviť niečo na raňajky. Sebastián za mnou asi o desať minút prišiel a zavesil sa mi na nohu.
"Zlatko, ja musím robiť raňajky. Musím sa pohybovať čo s tebou na nohe moc nejde," zasmial som sa a pozrel na neho. Držal sa ako kliešť.
"Tata!" zamrnčal a načiahol ku mne ruky.
"Chceš ísť ku mne?" povzdychol som si a vzal si ho do náručia. Robiť raňajky jednou rukou je vážne komplikované! Skoro som podpálil kuchyňu! Ja chcem Elenu! povzdychol som si v duchu a posadil Sebiho do stoličky.
"Tak a ideme papať. Ocko je s tebou prvýkrát sám tak budeš pekne papať a nič rozhadzovať ani rozbíjať. Dobre?" Sebi sa mi len zasmial čo ma utvrdilo v tom, že asi nie. Ako som predpokladal polovička jeho raňajok skončila na zemi. Keď som konečne všetko poupratoval a Sebi sa hral v obývačke na gauči tak som sa šiel venovať práci. Bastián ma však moc dlho nenechal a donútil ma sa s ním hrať s autíčkami. Posadili sme sa na koberec a asi dve hodiny sa hrali.Takže z mojej práce nič nebolo.

ELENA:
"Ahoj, El!" volala na mňa Car a bežala ku mne s úsmevom od ucha k uchu.
"Ahoj," usmiala sa a poriadne ju objala.
"Dlho som ťa nevidela! Ako sa máš? Ako so Stefanom? A čo malá Abigail?" vypytovala som sa na najnovšie pikošky. Odkedy máme s Car deti, moc sa nevýdame. Car má malú trojročnú Abigail, ktorá pred nedávnom nastúpila do škôlky a veľmi sa jej tam zapáčilo.
"Ale veď to poznáš. Manžel, dieťa a práca. Máš to rovnaké," zasmiala sa.
"To máš pravdu. Ja mám dnes strašný stres, pretože Damon je prvýkrát so Sebim sám doma. Teda ak nepočítam to keď si odbehnem do obchodu alebo do mesta," zasmiala som sa.
"Ale Damon to určite zvládne."
"Tiež mu to hovorím, ale on v seba moc neverí." Car len prikývla.
"Počuj. Niečo ma napadlo." Zvedavo som na ňu pozrela. Vždy keď Caroline niečo napadne a je z toho takáto nadšená stojí to za to!
"Mohli by sme ísť zasa k domu pri jazere, nemyslíš? Bolo by to super. Naposledy sme tam boli asi pred troma rokmi, štyrmi rokmi. Bude úžasné teraz tam vziať naše deti, nemyslíš?" Bol to naozaj skvelý nápad. Aspoň si trocha oddýchneme. Aj keď s dvoma deťmi. Ale bude to určite super!
"Je to super nápad, Car. Keď prídem domov, hneď to poviem Damonovi. Určite bude súhlasiť." Car sa usmiala, vyobjímala ma a stratila sa vo svojej kancelárií. Ja som sa za ňou len s úsmevom pozerala a krútila hlavou. Stále rovnako bláznivá a šialená. Ani manželstvo a materstvo ju nezmenili.

O druhej som prišla domov. Sebi pokojne spal na gauči a Damon oproti nemu pracoval na laptope. Keď ma uvidel doširoka sa usmial.
"Ahoj. Ako bolo?" opýtal sa a odložil notebook. Sadla som si na neho obkročmo a pobozkala ho.
"Super. Bolo príjemné byť zasa v práci. Vidieť kolegov a nie len samé deti a mamičky v parku," zasmiala som sa.
"Ako si sa mal ty?"
"Som príšerne unavený. Náš hyperaktívny syn mi dal zabrať!"
"Hyperaktívny?"
"No dobre, tak nie až tak hyperaktívny. Ale to neznamená, že som ho nemusel naháňať po celom dome. A hádaj čo! Rozhodol sa preskúmať pivnicu." Začala som sa naplno smiať. Malý Sebi nám dospieva!
"Vážne? A čo je na tom také zlé?"
"Že som ho musel v tej tme hľadať! Nefunguje žiarovka. Ja to dieťa nechápem. Malo by sa tmy báť a vyhýbať sa jej nie? Má dva roky! Ale on tam vliezol a skoro prešiel až ku garáži!" Stále som sa neskutočne smiala. Predstava vystrašeného Damona ako nášho dvojročného syna naháňa po tmavej pivnici bola komická, aj keď som sa trocha zľakla. Neviem čo v tej pivnici vôbec je. Sebimu sa mohlo stať čokoľvek.
"No miláčik, asi je maličký po ocinkovi! Nebojácny, silný a odvážny!" podpichovala som ho. Damon na mňa škaredo pozrel a začal ma štekliť.
"Ty si robíš žarty zo svojho milovaného manžela?" Smiala som sa, ale snažila som sa byť potichu, aby sme nezobudili malého.
"Damon! Nechaj ma prosím ťa! Už nevládzem! Zobudíme Sebiho!" Damon prestal a vášnivo ma pobozkal. Keď sme sa skoro po troch minútach od seba odlepili, pozrela som mu do očí.
"Čo by si povedal na to, keby sme cez víkend šli so Stefanom, Caroline a malou Abigail do domu pri jazere?" opýtala som sa.
"Vážne? To by bolo super. Dlho sme tam neboli." Prikývla som, pobozkala som ho a šla zavolať Caroline. Bola šťastím celá bez seba.

O štyri dni neskôr sme už sedeli v aute smer dom pri jazere. Stefan a Caroline tam už boli. Opäť sme si s Damonom zobrali tú izbu, kde sme boli naposledy. Tentoraz tam ešte pribudla postieľka pre malého. Zišli sme dolu do obývačky a rozprávali sa s Car a Stefanom. Hovorili sme si všetky novinky zo života, ako naše deti rastú ako sa im darí. Takto sme sa zhovárali asi pol hodinku, zatiaľčo deti sa hrali pri nás na deke. Potom sme sa pobrali k jazeru. Deťom sme nafúkli malý bazénik, vzali im vodu z jazera a mohli sa zabaviť na celý deň. My sme zatiaľ oddychovali na deke, opaľovali sa, rozprávali a potom šli s Damonom do jazera. Ako inak, opäť som tam skončila ako prvá ja. Ja ho vážne nenávidím! Nasupene som vyšla z toho jazera a začala ho naháňať. Nakoniec sa mi ho podarilo zhodiť, ale myslím, že ma nechal. Aj tak som z toho mala radosť. Skočila som za ním. Objal ma okolo pása a vášnivo pobozkal. Začali sme plávať a dostali sme sa až k tej skale, kde sme sa prvýkrát bozkávali. Usmiali sme sa na seba a vyšli hore. Sadli sme si a vyhrievali sa na slnku. Potom sme sa na seba pozreli a ja som ho nedočkavo pobozkala. Konečne máme chvíľku kľudu. Stefan s Caroline sa nám o Sebiho nachvíľu postarajú. Niežeby sme si s Damonom neužívali aj so Sebim. Keď zaspí máme čas len pre seba, ale predsa je to s malým dieťaťom dosť ťažké a stresujúce. Hlavne keď sa v tom najlepšom zobudí!
Damon si ma k sebe pritiahol. Sadla som si na neho obkročmo a zašla mu rukou do jeho havraních vlasov. Damon mi bozky vášnivo opätoval a pomaly mi začal vyzliekať plavky. Ja som nebola vôbec pozadu a pustila sa do tých jeho. Nemohla som uveriť tomu, že sme sa práve pomilovali na nejakej skale uprostred jazera! Našťastie nás nik nevidel. Teda aspoň dúfam! Ale bolo to nádherné a strašne vzrušujúce. Ešte chvíľku sme tam spoločne ležali a potom sa pobrali späť k našemu bábätku. Sadli sme si k Sebimu na deku a hrali sa s ním. V jednom momente sme s Damonom na seba pozreli a usmiali sa.
"Milujem ťa," zašepkala som.
"Aj ja teba." Usmial sa a ja som viac počuť nepotrebovala. Bola som najšťastnejší človek na svete.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama