Vianočný zázrak - Výlet

31. srpna 2016 v 16:14 | Laurika |  Short Stories
"Ahoj kráska, čo sa deje?" opýtal sa uškrňajúci Damon na gauči. Sedel tam len s pohárikom whisky v ruke a svetlá z Vianočného stromčeka, ktorý sme nedávno ozdobovali, ho osvetľovali. Musela som uznať, že nevyzeral najhoršie. Prisadla som si k nemu. Ani vlastne neviem prečo. Nenávidím ho a on nenávidí mňa. Teraz som však chcela byť pri ňom. Zvláštne. Asi na mňa pôsobia Vianoce a tá atmosféra okolo nich.
"Pohádala som sa so Stefanom." Vzala som mu pohár s whisky z ruky a exla ho. Potrebovala som aspoň trocha otupiť svoje pocity. Bola som naštvaná. Na seba, na Stefana. Neviem, na ktorého viac. Vedela som, že Damon nie je práve najlepší poslucháč, ale momentálne mi to bolo jedno. Vzala som fľašku s whisky a ďalší pohár. Do oboch som naliala hnedú tekutinu, ktorú Damon tak obľubuje, a druhý pohár mu podala. Pobavene na mňa hľadel.
"Čo sa stalo medzi tebou a mojím bračekom, že tu takto popíjaš s jeho diabolským starším bratom?" opýtal sa s úsmevom a ja som mu ho opätovala. Síce trocha smutne, ale predsa.


"Stará sa o mňa až príliš. Lezie mi to krkom. S Bonnie a Caroline som chcela ísť na sviatky preč. Niekam len my tri. Dovolenka a oddych. Nedovolil mi to. Ževraj je moc nebezpečné opúšťať Mystic Falls." Dramaticky som pretočila očami a znova sa napila. Naozaj ma to už prestávalo baviť. Mám Stefana rada. Milujem ho, ale toto už preháňa! Ja nie som z porcelánu! Dokážem sa o seba postarať. Som už skoro dospelá, preboha!
Damon sa zasmial a exol ďalší pohárik whisky. Vzal mi pohár a nabral ďalšiu rundu. Asi by som mala brzdiť.
"Tak to naozaj preháňa, ale myslím, že chce pre teba len to najlepšie. Keby som ťa miloval tak ako on tak by som si tiež na teba dával pozor," pozrel na mňa spod mihalníc a na tvári mu hral ďalší z jeho polovičných úsmevou. Znova som mu ho opätovala a pozerala do tých jeho modrých kukadiel. Musela som uznať, že Damon ma priťahuje. Bol naozaj nádherný. Neosvetľovalo ho nič okrem tých sviečok na stromčeku a plameňa v krbe. Celá táto atmosféra bola svojím spôsobom romantická a veľmi vzrušujúca. Dostala som nutkanie pobozkať ho. Vravím, mala by som brzdiť.
Damon to zrejme cítil rovnako pretože sa nebezpečne priblížil s pohľadom upretým na moje pery. Keď už bol úplne blízko musela som zavrieť oči. Bolo to niečo úžasné. Krásne voňal a tie jeho pery tak blízko tých mojich! Nečakal ani chvíľu a pobozkal ma. Bolo to len jemne, ale bolo to niečo úžasné. Nič podobné som v živote nezažila a to som chodila s mnohými chalanmi. Bolo to také jemné, ale pritom také vášnivé. Nezapájali sme jazyky, bol to len taký božtek, ale bolo to intenzívne. Možno ešte intenzívnejšie! Po niekoľkých sekundách, možno minútach, sme sa od seba odtrhli. Pozerali sme si do očí, ale ani jeden z nás sa nezmohol na slovo. Nakoniec som len popriala dobrú noc a celá vykoľajená odišla. Úplne som sa triasla. Čo to malo akože byť? Čo sa to tam práve stalo? Ja a Damon? Preboha, veď sa nenávidíme od prvej chvíľe čo sme sa videli! Musím sa na to vyspať.
RÁNO:
"Dobré ránko," usmial sa Damon vedľa mňa. Zhrozene som vykríkla a začala ustupovať na druhý koniec postele. On nasadil ten svoj pobavený úsmev a pozoroval ma z mojej postele! Čo tu vlastne robí?
"Damon? Zbláznil si sa? Čo tu robíš?"
"Musím ísť do New Yorku." Zdvihla som jedno obočie.
"A čo ja s tým mám?" opýtala som sa.
"Nechceš ísť so mnou?" Prekvapene som na neho pozerala. On sa zbláznil alebo čo? Dneska sú Vianoce. Nemôžem len tak odísť. A on by tiež nemusel. Dúfala som, že bude oslavovať s nami. Predsalen je to Stefanov brat, aj keď ho moc nemusíme.
"Zbláznil si sa? Sú Vianoce. Prečo chceš odísť?" Ľahostajne pokrčil plecami.
"Ja Vianoce neoslavujem a naozaj je to súrne."
"A prečo si myslíš, že by som mala ísť s tebou?"
"Si pohádaná so Stefanom nie? Naozaj chceš dnešok stráviť s ním a predstierať, že žiadna hádka nikdy nebola?" Mal pravdu. Momentálne som so Stefanom byť nechcela. Fakt ma naštval. Určite by sme ako vždy predstierali, že sa nič nestalo. Ale ono sa stalo! Tebtokrát to naozaj prehnal! Damon nás pozná dobre, až ma to desí.
"Ale čo Jeremy, Bonnie a Caroline! Nemôžem predsa odísť na Vianoce bez nich! Mali by sme byť spolu a ty s nami. Si Stefanov brat a náš ... nuž si niečo ako priateľ." Damon sa uškrnul.
"Takže jeden bozk a už som priateľ, hej? Mali by sme to robiť častejšie. Možno budem čoskoro aj milenec." Mrkol na mňa a konečne sa postavil z postele. Mojej postele! Tentokrát, ale zašiel ku mojemu bielizníku. Pretočila som očami.
"Neblázni Damon. Ten bozk včera ... to nič nebolo."
"Vážne?"
"Vážne. A už sa o tom prosím nebavme."
"No dobre. Čo povieš na toto. Pôjdeš so mnou do New Yorku, aby si Stefana trocha potrápila a aby si uvedomil, že vo vašom vzťahu nerozhoduje iba on." To znelo celkom dobre. Nechcela som Stefanovi ubližovať, ale malá lekcia mu prospeje.
"Vrátime sa okolo ôsmej a ty môžeš v kruhu svojich priateľov pokojne osláviť Vianoce. Čo ty na to?" Chvíľu som nad tým premýšľala a nakoniec prikývla. Veď nič zle v podstate nerobím! Tak sme sa teda pobrali do New Yorku.

Prišli sme do jedného baru, kde sa Damon vypytoval na Katherine. Mohla som si myslieť, že to bude súvisieť s ňou. Ja som sa zatiaľ porozhliadala. Bolo to tam celkom špinavé a zanedbané, ale myslím, že tie koncerty každú noc tu stoja za to. Začínajú o piatej. Môžno by sme sem mohli nachvíľu zájsť aj večer. Keď sa Damon vrátil ku mne, povedal, že musíme počkať do večera kým sem prídu konkrétny ľudia. Viac mi nepovedal. Ani ma to moc nezaujímalo.
S Damonom mi nakoniec bolo skvele. O piatej naozaj začal koncert a bol úžasný. Tú skupinu som nepoznala, ale boli skvelí! Stále sme tancovali a pili. Už ten alkohol začala aj pociťovať, ale bolo mi to jedno. Damon doniesol ďalšiu rundu. Opäť sme to exli. Damon zaniesol poháre a vrátil sa ku mne. Tancovali sme oproti sebe a ja som sa musela stále usmievať. Bolo to úžasné. Také oslobudzujúce. Potom však začala hrať pomalá pesnička. Obaja sme zastavili naše poskakovanie a len na seba hľadeli. Damon nakoniec spravil jeden krok ku mne a objal ma okolo pása. Dala som mu ruky okolo krku a pritisla sa k nemu. Spoločne sme sa hýbali v rytme hudby a boli sme takí zohraní. Akoby sme sa poznali niekoľko rokov a boli si veľmi blízky. Stále sme si hľadeli do očí. Bolo to magické. Potom sa však niečo stalo. Damona buchli do hlavy a mne zapchali ústa a niekam ma viedli. Neskôr som si uvedomili, že ho nebuchli do hlavy, ale zlomili mu väzy! Bol mimo. Ležal na zemi a ja som kopala nohami. Snažila som sa vytrhnúť, ale boli príliš silný. Určite upíry. Hodili ma do nejakej klietky. Konečne som na nich videla. Boli dvaja. Boli to muži, vysokí. Jeden hnedovlasý a ten druhý trocha do blond. V živote som ich nevidela. Zaujímalo by ma to čo odo mňa chcú a tak som sa hneď opýtala.
"Čo odo mňa chcete?"
"Chceme zanechať Damonovi malú správičku," zákerne sa uškrnul ten hnedovlasý.
"A prečo cezo mňa? To mu to nemôžete povedať alebo čo?"
"Nie. Bude to väčšia zábavka keď si po teba príde a hrdinsky ťa zachráni," uškrnul sa tentokrát ten druhý.
"Tak to máte nesprávnu. Damonovi na mne vôbec nezáleží."
"To sa uvidí." S týmito slovami odišli. Prepadla som zúfalstvu. Damon ma určite nepríde zachrániť. Nenávidí ma. Sám ma chce zabiť. Nebudem mu stáť za tú námahu a tak tu ostanem trčat. Začala som plakať. PRečo som sem vôbec šla? Mala som byť teraz doma a popíjať šampánske so svojím priateľom a kamarátkami.
Bola som tam asi hodinu než sa opäť otvorili dvere. Myslela som, že sa vrátili, ale bol to Damon. On prišiel!
"Si v poriadku?" opýtal sa a v jeho pohľade som zazrela ... obavy? Damon a obavy? O inú osobu ako on sám? To musí byť asi Vianočný zázrak!
Prikývla som. Prišiel ku klietke kde som bola zavretá a jedným prudkým pohybom ju otvoril.
"Prečo si ma zachránil?" Chvíľu na mňa pozeral a ja som pozerala na neho.
"Možno si mi trocha prirástla k srdcu," uškrnul sa a vyšvihol si ma do náručia.
"Kde sú?"
"Netuším. Odišli. Ale dávaj pozor môže to byť pasca." Damon prikývol a upírskou rýchlosťou sme odišli. Asi to nebola pasca pretože nás nikto neprenásledoval. Zvláštne. Bohvie kde sa tí dvaja podeli.
Damon ma odniesol až ku autu. Vzal ma do penziónu. Chcela som sa porozprávať so Stefanom a všetko si ujasniť, ale nik tam nebol.
"Nie je tu." Damon len pokrčil plecami a začal otvárať šampánske.
"On sa raz objaví. Určite niekde trucuje." Uškrnula som sa. Zrejme mal pravdu. Sadli sme si na gauč s pohárikmi šampanského.
"Tak, šťastné a veselé. Viem, že si ich asi nechcela stráviť so mnou, ale snáď ti stačím." Usmial sa a ja som mu úsmev opätovala.
"Šťastné a veselé! Myslím, že ťa ten jeden večer strpím. Keď už sú tie Vianoce." Usmiala som sa aj ja. Damon len nado mnou s úsmevom pokrútil hlavou. Napili sme sa šampanského a ja som ho pozorovala. Naozaj bol veľmi pekný a to čo sa dialo dnes. Neviem si to vysvetliť. Ešte pred týždňom mi Damon vykrikoval ako ma nenávidí a teraz? Chová sa takto? Ešte ma aj zachraňuje? Možno to bol naozaj nejaký Vianočný zázrak. Bola som za neho vďačná. Možno je to prvý krok k Damonovmu oslobodeniu z temnej strany. Možno existuje nejaká nádej aj pre neho. A to všetko kvôli jednému Vianočnému zázraku! Bola som zaň vďačná. Rovnako ako za tento deň strávený s Damonom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama