Rozchod a žiarlivosť

31. srpna 2016 v 16:11 | Laurika |  Short Stories



Ďalší deň bez Iana. Nemala som silu ani vstať z postele. Nechcela som nikoho vidieť ani počuť. Chcela som len ležať vo svojej posteli a piť mamine kakao.
Boli to už dva mesiace od rozchodu mňa a Iana. Chýbal mi. Strašne mi chýbali jeho bozky, dotyky, zmysel pre humor. Jeho priatelstvo. On celý mi velmi chýbal. Bola som strašne naivná, keď som mu pri našom rozchode hovorila, že môžeme ostať priatelmi. Nie nadarmo sa hovorí, že z priatelstva môže vzniknúť láska, ale z lásky, nikdy!, nevznikne priatelstvo.
Vedela som aj to, že Ian je na tom horšie. S naším rozchodom nesúhlasil. Plakal a prosil ma, aby som to nerobila. Aj ja som plakala. Velmi. Ale nemá zmysel rozvíjať a zotrvávať vo vzťahu, ktorý nemá budúcnosť. Vedeli sme to obaja, no bolo ťažké sa s tým zmieriť.
"Nina, miláčik," kričala mama z kuchyne. "Chceš, hneď prvý deň prísť neskoro?" Vzdychla som a volky-nevolky zišla do kuchyne. Mama sa na mňa usmiala. Opätovala som jej úsmev, no podarila sa mi, iba zvláštna grimasa.
"Chceš raňajky?" opýtala sa. Prikývla som. Na jedlo som chuť absolútne nemala, no natáčať s prázdnym žalúdkom...
"Tešíš sa na prvý deň natáčania piatej série?" Keď som pomyslela na natáčanie, bolo mi zle. Ešte nie som pripravená byť s Ianom. Úplne mi stačil comic-con.
"Áno. Som šťastím bez seba. Hlavne na natáčanie zamilovaných delena scén," povedala som ironicky. Mama ma objala.
"Zasa bude dobre. Len to chvílu potrvá." Prikývla som a smutne sa usmiala.
"No a teraz šup do práce," usmiala sa mama.
"To mi ani nespravíš raňajky? Tvojej dcérenke, čo trpí porozchodovou depresiou?" zatvárila som sa strašne smutne. Mama sa zasmiala.
"Čo by si si priala? Lievance alebo praženicu?"
"Lievance. S vela, vela čokolády." Keď mama začala robiť lievance, znova som sa zababušila, tentoraz do deky. Chcela som umrieť. A znova sa vrátiť do postele. Proste na neho ešte nie som pripravená. Samozrejme, že už sme spolu boli na tom cone, ale to bolo iné. Skoro sme spolu ani nehovorili. Na natáčaní to bude iné. Všetky tie milostné delena scény a pauzy popri natáčaní... Už sa mu nedokážem vyhnúť.

"Dobre mami. Je čas ísť do práce. Drž palce." Mama sa na mňa povzbudivo usmiala. Objala som ju a vyrazila.
Bola som strašne nervózna. Blížila som sa k obývačke Salvatoroucou, kde sme sa každé ráno schádzali. Cez otvorené dvere som zbadala Iana. Sedel medzi Paulom a Michaelom. Všetci sa na niečom dobre zabávali. Keď si ma však Ian všimol, zamrel mu úsmev na perách. Všimol si ma už aj Paul s Michaelom. Neostávalo mi nič iné, než prekonať tých pár krokou a vojsť dnu. V miestnosti bola aj Julie, Kat a Candice.
"Dobré ránko," popriala som všetkým. So všetkými som sa objala. Okrem Iana. Už nesedel. Postavil sa. Ani neviem prečo. Nechcela som ho objať, pretože by sa mi všetko vrátilo a ja by som podlahla.
Otočila som sa n odchod, šla som sa prezliecť, no zastala som. Potrebovala som ho. Potrebovala som cítiť, že som ho nestratila nadobro. Že možno dokážeme byť priatelmi.
Otočila som sa a hodila sa mu do náručia. Ian skoro spadol. Tuho som objala. Ako mačiatko hladajúce útočisko som zaborila hlavu do jeho hrude. Ian ma tiež objal a pobozkal na vrch hlavy. Vydýchla som blaženosťou a úlavou. Tak strašne mi tento chlap chýbal!
Zdvihla som hlavu, že už ho pustím, no on ma neprestal objímať. Stále ma držal okolo pása a díval sa mi do očí.
"Stratil som ťa ako svoju partnerku, no nemôžem ťa stratiť ešte aj ako svoju priatelku." Pichlo ma pri srdci. Zrazu mi náš rozchod prišiel ako úplna hovadina.
"Nestratíš, Ian. Nikdy ma úplne nestratíš. Tak lahko sa ma nezbavíš," zaftipkovala som na odlahčenie situácie. Ian sa zasmial. Konečne som na jeho smutnej a strhanej tvári vykúzlila úsmev. Vyzeral naozaj biedne. Mal kruhy pod očami a ako som ho tak obímala, zdalo sa, že aj podstatne schudol. Vlastne, nevyzeral o nič lepšie ako ja. Posledné dva mesiace som toho vela nenaspala a jedla som sa tiež moc nedotkla.
"Som rada, že ťa zasa vidím," usmiala som sa na neho. Aj Ian sa usmial. Po dvoch mesiacoch som sa mu konečne mohla pozerať do tých jeho krásnych modrých očí. Zasa som sa v nich úplne stratila. Vela nechýbalo a pobozkala by som ho. Prerušilo nás až Juliino odkašlanie. Okamžite sme od seba odskočili. Až neskôr som si uvedomila, že sme sa k sebe nakláňali a naozaj sa chceli pobozkať! Ešteže nás Julie vyrušila. To by nedopadlo dobre.
"Asi by som sa mala ísť prezliecť," povedala som nervózne a vytratila sa. Ian len roztrasene prikývol.

IAN:
"Je čas ísť," vzdychol som pri zrkadle. Na natáčanie som sa tešil, no nechcel som stretnúť Ninu. Ešte nie. Sú to už dva mesiace, a odvtedy sme sa už párkrát videli, dokonca sme spolu boli aj na comic-cone, ale natáčanie je iné. Hlavne tie milostné delena scény! Prečo sa delena musela dať dokopy práve teraz, preboha!
Keď som prišiel, hneď som zamieril do obývačky Salvatorovcou. Myslel som, že tam Nina už bude, ale bola tam len Julie, Kat, Candice, Michael a Paul. So všetkými som sa objal.
"Dobré ránko," poprial som všetkým s úsmevom. Všetci skoro naraz odzdravili. Potom sme si spolu posadali na gauč a zhovárali sa o prázdninách. Celkom dobre som sa zabával na niektorých príbehoch. Aspoň na chvílu som zabudol na Ninu. No, úsmev mi zamrel na perách, keď som ju zbadal cez pootvorené dvere.
"Dobré ránko," popriala, keď vošla. Ani neviem prečo, postavil som sa. So všetkými sa objala. So všetkými okrem mňa. Chápal som ju. Ja sám som sa na objatia ešte necítil. Všetko by sa mi vrátilo, neovládol by som sa a znova ju prosil, aby sa ku mne vrátila.
Nina sa na pol ceste do šatne otočila. Skoro som spadol ako sa mi vrhla do náručia. Silno ma objala. V tom objatí bola potreba posledných dvoch mesiacou. Aj ja som ju potreboval. Strašne mi chýbala. Ale rovnako ako Nina aj ja viem, že náš vzťah nemal budúcnosť. Každý má na život rozdielne názory. Nikdy by to nefungovalo.
Aj ja som ju tuho objal a pobozkal na vrch hlavy. Nina sa chcela po chvíli odtiahnúť, no nedovolil som jej to. Objal som ju okolo pása a díval sa jej do očí.
"Stratil som ťa ako svoju partnerku, ale nechcem ťa stratiť ako priatelku." Sám seba som tou úprimnosťou prekvapil. Ale hovoril som pravdu. Nemôžem ju stratiť!
"Nestratíš, Ian. Nikdy ma úplne nestratíš. Tak lahko sa ma nezbavíš," usmiala sa. Bol som vďačný za také odlahčenie situácie. Zasmial som sa.
"Som rada, že ťa zasa vidím," usmiala sa zrazu Nina. Úsmev som jej opätoval. Zadíval somnsanjej hlboko do očí. Konečne som sa v nich mohol znova stratiť. Cítil som, že vela nechýbalo a pobozkali by sme sa. Už sme sa k sebe dosť nakláňali. Ninu by som však nepobozkal ako prvý. Ona sa rozišla. Je to na nej.
No nestalo sa. Vyrušilo nás Juliino odkašlanie. Možno to tak bolo lepšie. Hneď sme od seba odskočili. Obaja sme boli strašne nervózny.
"Asi by som sa mala ísť prezliecť," povedala Nina. Okamžite sa vytratila. Ja som len prikývol.

NINA:
"Okey. Namiesta a akcia!" zakričala Julie. Ležali sme s Ianom v posteli pripravení zahať jednu z delena scén.
"Dobré ránko," zahrkútal rozospatý Ian. Vlastne, Damon. Žiarivo som sa na neho usmiala a pohladkala ho po líci.
"Dobré aj tebe." Pobozkala som ho. Bolo úžasné znova ho bozkávať, aj keď iba ako Elena. Ian sa prevalil na mňa. Mal len spodky a ja som bola tiež polonahá. Bola to riadna provokácia. Minulý rok ma to tak nevzrušovalo, pretože som vedela, že môžem mať Iana kdekolvek a kedykolvek. Teraz ho mám len pred kamerami, a to tiež len ako Elena.
Zastonala som, čo vôbec nebolo podla scenára. Dúfala som, že to nikomu nedôjde. Ian ma začal bozkávať po celom tele. Potom ma prilahol, zadíval sa mi do očí a chystal sa pobozkať ma. V tom Julie zakričala: "Stop!" V duchu som zakliala. Chcela som, aby ma znova pobozkal.
"Bolo to skvelé. To pozeranie z očí do očí, úžasné. Tam to stopneme. Všetkým dôjde čo nasleduje po tom. Takto zostrihané to bude úžasné," rozplývala sa Julie. Ian zo mňa zliezol a bez slova odišiel. Jeho výraz nebol dvakrát šťastný. Vedela som, že mojou vinou. Nie som jediná, ktorej sa obnovili staré spomienky. Zničene som zastonala a skryla sa pod perinu.
"Nina? Je ti niečo?" opýtala sa Julie a odokryla ma. Posadila som sa a zadívala sa na svoje ruky.
"Nie. To len ja, Ian a naša dráma," smutne som sa usmiala.
"Neviem si predstaviť aké je to pre vás ťažké," Julie mi súcitne položila ruku na rameno.
"Áno, to je. Ale my to zvládneme," usmiala som sa.
"Kde je ďalšia scéna?"
"Tu. S Ianom." Pozrela na mňa s otáznikmi v očiach. Pretočila som očami a usmiala sa.
"Ja to zvládnem," uistila som ju. Povzbudivo sa na mňa usmiala a prikývla.
"Kde je Ian?" opýtala sa.
"Netuším. Niekam zmizol. Pohladám ho." Zliezla som z postele, hodila na seba Damonovu košelu a šla za Ianom. Našla som ho v jeho šatni.
"Schovávaš sa pred prácou?" uškrnula som sa. Ian sa tiež usmial. Aj keď trocha smutne.
"Vyzeráš sexi. Po upírskom sexe a v Damonovej košeli ti to sekne," prezeral si ma od hlavy po päty. Pretočila som očami. Stála som pred ním v spodnom prádle a Damonovej košeli. Akú reakciu som očakávala?
"Ian..." prerušil ma.
"Hovorím ti to ako tvoj kamarát," uistil ma. Na obranu zdvihol obe ruky pred seba. Priblížil sa tesne ku mne. Bol len v trenkách a ja som si ho musela poriadne poobzerať. Nakoniec som spočinula na jeho perách. Chcela som ho znova pobozkať.
"Okey. Julie nás volá. Natáčame ďalšiu scénu." Ukázala som smerom k dverám.
"Zasa sme v posteli?" opýtal sa s lišiackym úsmevom. Tomu som proste neodolala, musela som sa aj ja usmiať.
"Áno. Myslím, že takých scén si tento rok ešte užijeme," usmiala som sa.
"Tak poďme."
Ďalšia scéna bolo vyznanie lásky po dexe. Ležali sme spolu v posteli, dívali sa jeden druhému do očí, ja hladkajúc Iana po líci.
"Milujem ťa, Elena." Ian ma pobozkal. Bol to len jemný bozk na pery, aj tak som si ho užila.
"Aj ja teba, Damon," usmiala som sa a objala ho okolo krku. Tak strašne ho milujem. Kieżby som mu to mohla povedať aj inak, neż ako Elena Damonovi.

IAN:
Ako som si aj myslel, tak sa stalo. Pri natáčaní delena scén sa mi vracali spomienky. Keď som ju bozkával po celom tele, keď som sa jej dotýkal a pobozkal ju. V jeden moment som mal pocit, že zastonala, čo určite nebolo v scenári, ale nerobil som si nádeje. Hneď ako sme donatáčali dex, schoval som sa vo svojej šatni. Dlho som sa však neschoval. O chvílu prišla Nina.
"Schovávaš sa pred prácou?" uškrnula sa. Aj ja som sa usmial.
"Vyzeráš sexi. Po upírskom sexe a v Damonovej košeli ti to sekne," prezrel som si ju. Vyzerala naozaj úžasne. Nina pretočila očami.
"Ian..." radšej som ju prerušil. "Hovorím ti to ako kamarát," uistil som ju. Zdvihol som pred seba ruky v obrane. Priblížil som sa k nej až nás oddelovalo len pár centimetrov. Nina si ma celého obzerala. Musel som sa usmiať, no keď sa n mňa pozrela robil som akoby nič.
"Okey. Julie nás volá. Natáčame ďalšiu scénu." Ukázala smerom k dverám.
"Zasa sme v posteli?" opýtal som sa so šibalským úsmevom. Nina sa tiež usmiala.
"Áno. Myslím, že takýh scén si tento rok ešte užijeme," usmiala sa. Na natáčanie som sa tešil, ale byť zasa s Ninou pri takých scénach...
"Tak poďme."
Druhá scéna bolo vyznanie lásky. Ležali sme spolu v posteli, dívli sa jeden druhému do očí, Nina hladkajúc ma po tvári.
"Milujem ťa, Elena." Pobozkal som ju. Bol to len jemný bozk na pery, ale bolo príjemné znova ju bozkávať.
"Aj ja teba, Damon." Nina ma objala okolo krku. Strašne ju lúbim. Chýba mi. Bohužial už nikdy mi niečo takéto nepovie inak než ako Elena Damonovi.

NINA:
Všetci sme sedeli v obývačke Salvatorovcou a zabávali sa na Paulovom vtipe. Zrazu do štúdia vkráčala Lucy Hale.
"Ahojte," usmiala sa na nás. Všetci sme ju poznali zo všelijakých akcií.
"Ahoj," pozdravili sme. Na gauči bolo ešte veľa miesta, no ona si proste musela sadnúť vedľa Iana. Sladko sa na neho usmiala. Šla po ňom už keď sme boli spolu, no a teraz keď je už slobodný... Niekedy mi fakt liezla na nervy.
"A čo ty tu vlastne robíš?" opýtala som sa chladne.
"Máme voľno. Tak som vás prišla pozrieť," znova sa usmiala na Iana. Ten jej úsmev ochotne opätoval. Prišlo mi z toho zle až som pretočila očami.
"Ahoj, Lucy," objala Julie Lucy, keď vošla. Ian sa postavil, aby si Julie mohla sadnúť. A postavil sa k nej! Obaja stáli a neprestali sa na seba usmievať!
"A čo ty tu?" opýtala sa tentoraz Julie. To by aj mňa zaujímalo, pomyslela som si. Určite nás neprišla len pozrieť. Ide po Ianovi, pretože sa dozvedela, že sme sa rozišli! Strašne som zúrila.
"Ako som už povedala, máme na natáčaňí voľno tak som vás prišla pozrieť," sladko sa na všetkých usmiala.
"Radi ťa tu vidíme. Môžeš prísť kedykoľvek," usmial sa Ian. Znova som pretočila očami, tak aby si to nik nevšimol.
"Nejdeme niekam na obed? Či musíš natáčať?" opýtala sa Lucy Iana. Neveriacky som otvorila ústa dokorán. Tá na to ide fakt rýchlo. Ian sa pozrel na Julie.
"Ja s tým problém nemám. Máte právo na obed," usmiala sa Julie. Tak teda Ian a Lucy šli na obed.

IAN:
"Ták, kam ideme?" opýtal som sa s úsmevom. Bol som rád, že ma Lucy vytiahla von. Mohol som prísť na iné myšlienky.
"Zavediem ťa do svojej obľúbenej reštaurácie," krásne sa usmiala Lucy.
Bolo mi s ňou dobre. Zabávali sme sa, smiali a veľmi dobre a úprimne sa porozprávali. Mohol som sa jej zdôveriť aj s tým čo je medzi mnou a Ninou. Bola veľmi dobrá v počúvaní, dala mi zopár dobrých rád a povzbudila ma.
Po necelých dvoch hodinách sme sa vysmiaty vrátili do štúdia.
"Ahojte."
"Ahojte," všetci sme sedeli na gauči v obývačke.
"Tak ja vás nechám. Určite toho ešte máte veľa," usmiala sa Lucy. So všetkými sa vyobjímala a odišla.
"Ako bolo?" opýtala sa Nina až príliš sladko. Zdalo sa mi to alebo to naozaj znelo žiarlivo? Usmial som sa.
"Výborne," uškrnula som sa. Páči sa mi, keď žiarli. S víťazoslývnym úsmevom som sa vytratil.

NINA:
Celý čas čo bol Ian s Lucy, som bola strašne nervózna. Čo asi robia? Je im dobre? A kde sú? O čom sa rozprávajú? Plno otázok, no žiadna odpoveď.
Po skoro dvoch hodinách sa vrátili. Obaja boli vysmiaty a vyzerali, že sa dobre zabávali. Šalela som od žiarlivosti. Pri pomyslení na Iana a Lucy mi bolo zle a smutne. Nechcela som, aby bol s inou. Chcela som, aby bol so mnou. Prečo som sa s ním rozišla?
"Ako bolo?" opýtala som sa až príliš sladko a žiarlivo.
"Výborne," uškrnul sa Ian a s víťazoslávnym úsmevom odišiel. Naštvane som zlomila ceruzku čo som mala v ruke.
"Si v poriadku?" opýtala sa Candice.
"Ale hej." Smutne som povzdychla.
Takto to bolo aj ďalšie dni. Mňa a Iana spájala delena a natáčanie. Občas sme spolu aj zašli na večeru. Stále sa medzi nami niečo dielo a obaja sme si to uvedomovali, no ani jeden z nás to neriešil. Ian stále chodieval s Lucy von. Chodila k nám do štúdia, keď mala voľno. Moja najväčšia smola bola, že natáčali len o dve štúdia ďalej. Mala som pocit, že sa čím ďalej tým viac zbližujú a mňa to veľmi bolelo. Bolelo ma vidieť ho s inou, ale mohla som si za to sama. Prešli dva mesiace a absolútne nič sa nezmenilo.
"Preboha veď je už pol noc!" vyčerpane som sa zrútila vedľa Iana na gauč. Z hercou sme na natáčaní ostali už len my dvaja.
"Ták, dnes už to bude všetko." Konečne nám oznámila Julie.
"Dnes tu asi prespím," povedala som. Absolútne sa mi nechcelo trepať domov.
"Asi aj ja. Som strašne uťahaný," zívol Ian. Rozbúchalo sa mi srdce. Celú noc sami?! Len my dvaja v prázdnom štúdiu?
"Tak si to tu užite," lišiacky sa uškrnula Julie. S Ianom sme pretočili očami.
"Ty ideš domov takto neskoro?" čudovala som sa, ignorujúc jej lišiacky úsmev.
"Áno. Mám radšej vlastnú posteľ. Dobrú noc," popriala Julie a odišla.
"Tak, dobrú noc," popriala som Ianovi po chvíli a odišla do svojej šatne.
"Dobrú aj tebe."
Stále som sa prevaľovala na posteli. Nemohla som zaspať. Stále som premýšľala nad Ianom. Sme tu sami môžeme sa o všetkom v kľude porozprávať. Potom ma napadlo, že už bude určite spať. Tak som to vzdala a šla sa prejsť. Skončila som na záhrade. Bol tu nakreslený pentagram a horeli tu sviečky z nedávnych Boniiných kúziel. Sadla som si doprostred pentagramu a zahľadela sa na oblohu. Bola posiata hviezdami. Vyzeralo to naozaj úžasne.
Zrazu som niečo začula za sebou. Keď som sa otočila uvidela som Iana sadajúceho si vedľa mňa.
"Čo tu robíš?" usmial sa. Bol rozcuchaný a mesačný svit mu zahaľoval jeho krásnu tvár. Znova som po ňom bolestne zatúžila. Odvrátila som sa od neho a potichu zastonala. Potom som znova pozrela naňho.
"Nemôžem zaspať. Čo ty?" usmiala som sa aj ja a zahľadela sa mu do očí. Ianovi sa oči skoro každý deň menili. Dnes boli trocha viac do šeda.
"Podobne. Nie je ti zima? Doniesol som ti deku." Pritiahol si ma k sebe. Neodolala som a ľahla si mu na hruď. Bolo úžasné byť zasa v jeho objatí inak než ako Elena s kamerami okolo nás. Bozkával ma do vlasov a hladil po ruke. Chcem ho naspäť. Veľmi. Posadila som sa a otočila sa k nemu. Nedívala som sa však naňho. Kukala som na zem.
"Môžeme sa porozprávať?" opýtala som sa a konečne na neho pozrela. Vyzeral byť zmätený, no prikývol. Čakal kým niečo poviem. Ja som konečne nabrala odvahu a povedala to čo som chcela už dávno.
"V poslednej dobe sa toho veľa stalo .. a zmenilo. Uvedomila som si, že mi strašne chýbaš. Strašne som na teba a Lucy žiarlila a uvedomila som si, že nechcem, aby si bol s inými, pretože ty patríš mne." Pohladila som ho po líci. Stále nič nehovoril, vyzeral, že je v šoku. Len mi hľadel do očí.
"Pozri, ja chápem, že si sa s Lucy veľmi zblížil a chápem aj to, že už možno nechceš náš vzťah obnovovať. Ja som ti to len potrebovala povedať." Už som bola zúfalá z toho ako nič nehovorí.
"Páni," vydýchol a mne sa strašne uľavilo.
"No, pokiaľ ide o mňa... Posledné štyri mesiace boli aj pre mňa utrpením. Všetky tie delena scény a spoločne strávené chvíle... Celé tie tri roky čo sme boli spolu sa mi vrátila. Bolo to strašné. Lucy bola niečo ako moje vykúpenie. Občas som sa potreboval s niekým poradiť a vyrozprávať sa mu, chápeš? Nič medzi nami nikdy nebolo. Stále som musel myslieť len na teba." Aj on ma pohladil po tvári. Konečne sme sa po dlhej dobe znova skutočne pobozkali. Bol to krásny a dlhý bozk. Sedeli sme v pentagrame a okolo nás horeli sviečky. Nad tým som sa musela usmiať. Potom som si znova ľahla na Ianovu hruď. Tentokrát som už bola jeho priateľka. Znova.
"Sedíme v pentagrame," uškrnul sa Ian.
"To je desivé," zašepkala som desivým hlasom. Ian sa zasmial a potom sme sa rozhodli ísť už do postele.
"Ja mám väčšiu posteľ v šatni. Ideme ku mne!" Rozkázala som. Ian sa znova zasmial a následoval ma do mojej šatne. Spoločne sme si ľahli do postele a znova sa poddali našej láske. Dúfam, že už nevymyslím žiadnu hlúposť ako napríklad rozchod. Ian mi strašne chýbal!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama