Minulosť a prítomnosť

31. srpna 2016 v 16:01 | Laurika |  Short Stories




"Kde je Stefan?" spýtala som sa váľajúceho Damona na gauči.
"Aj ja ťa rád vidím Elena. Neviem, kde je môj braček a ani to nechcem vedieť. Stačí?" spýtal sa a venoval mi jeden zo svojích arogantných úsmevov.
"Tak ďakujem za nič," povedala som ľahostajne.
"Nemáš zač," počula som ešte kým som sa stratila na poschodí v Stefanovej izbe. Damon je dnes iný. Úplne iný ako inokedy. Vždy je nepríjemný, arogantný, drzý a neviem čo ešte. To hej, ale dnes to bolo iné. Ešte horšie. Odkedy som mu povedala, že to pre mňa vždy bude Stefan, nenávidí ma ešte viac ako inokedy. Nenávidí a miluje zároveň. U mňa to je asi rovnako.
"Ahoj, zlatko," prerušil moje myšlienky Stefan.
"Ahoj," pozdravila som s úsmevom. Stefan ma pobozkal a zvalil na posteľ.
"Čo si dneska robila?" spýtal sa ma cez bozky.
"Nič také a ty?"
"Túlal sa po meste a zariaďoval pár drobností. Som tu len na skok potom idem zas preč."
"Nie nechoď. Prosííííííím," škemrala som.
"Musím." S týmito slovami sa vytratil z izby. Ja som sa teda vybrala dolu do obývačky. Sadla som si na gauč a čumela na telku spolu s Damonom.
"Braček odišiel tak som ti dobrý aj ja?" spýtal sa uštipačne.
"Prestaň! Nemám na takéto blbosti náladu," odpovedala som. Vážne nemám náladu riešiť večný trojuholník Stefan, Damon, Ja.
"Ja len konštatujem," povedal. Ja som prevrátila očami a postavila sa na odchod.
"Počkaj kam ideš?" Damon bol v momente pri mne a díval sa mi do očí. Jeho oči boli v ďalších minutách to jediné čo som dokázala vnímať.
"Domov. Nemienim tu byť a počúvať tieto tvoje arogantné kecy," kričala som, ale pohnúť som sa nedokázala. Jeho oči mi to nedovolili.
"Dobre prepáč. Prehnal som to. Ale pochop aj ty mňa. Už ma nebaví byť stále tretie koleso na voze. Nebaví ma, že keď tu není Stefan máš čas aj na mňa. Keď tu není Stefan som ti dobrý aj ja." V tomto mal bohužiaľ pravdu. Ale nevyhýbam sa mu preto lebo mi je Stefan prednejší, ale preto, aby som mu nepodľahla.
"Damon, tak to není. Ja..." Mám povedať pravdu? Mám povedať, že sa mu celý čas vyhýbam kvôli tomu, aby som mu nepodľahla?
"Ty čo?" spýtal sa. Zadívala som sa mu do očí a vyklopila pravdu: "Vieš, mám ťa strašne rada, ale neviem či je to láska alebo len pobláznenie. Pozri," priblížila som sa k nemu a chytila ho za ruky: "viem, že k tebe niečo cítim, ale ani ja sama neviem čo a než si to urovnám v hlave chcem pauzu. Proste niaky čas sa s tebou až tak moc nestýkať a všetko si vyriešiť." Díval sa mi do očí a pozorne ma počúval.
"Ja ti v premýšľaní pomôžem." Než som sa nazdala bola som pritlačená k nemu jeho pery ma vášnivo drtili a čakali kým začnem spolupracovať. Čo som aj spravila. Chytila som ho okolo krku a pritiahla si ho ešte bližšie. Vášnivo som ho bozkávala až kým sa neodtiahol. Spýtavo som sa na neho pozrela. Nestihol ani odpovedať a do domu vtrhol Stefan: "Ahojte," pozdravil, prišiel ku mne a pobozkal ma. Vyhúkane som sa na neho pozrela. Potom som sa pozrela na Damona. Obaja vyzerali zmätene, ale ani zďaleka nie tak ako ja.
"Musím ísť," povedala som a odišla. Nevedela som čo mám robiť a jediná osoba, ktorá mi môže pomôcť je Bonnie.

U BONNIE:
"Ahoj," pozdravila som so slzami v očiach.
"Ahoj, čo sa stalo? Poď ďalej," povedala a pustila ma dnu.
"Tak čo sa stalo?" spýtala sa ešte raz, keď sme sedeli u nej v izbe.
"Damon a ja sme sa bozkávali," vyklopila som bez okolkov.
"Aha. A to ťa tak rozhodilo?" spýtala sa. Prikývla som.
"Neviem ja... Páčilo sa mi to, ale potom ma pobozkal aj Stefan a to sa mi páčilo tiež a ja teraz neviem čo mám robiť." Znova som sa rozplakala. Bonnie ma objala a začala ma utešovať.
"Niečo ma napadlo." Postavila sa z postele a začala behať po izbe ako splašená. Na zemi spravila kruh zo sviečok a povedala mi nech si sadnem do prostriedku. Urobila som to.
"Toto kúzlo ti ma ukázať správnu cestu. Proste len zavri oči a nechaj sa unášať kúzlom. Uvidíš, kde ťa zavedie," nakázala mi Bonnie. Spravila som čo mi povedala. Započúvala som sa do slov kúzla, ktoré Bonnie hovorila. Najprv som necítila nič, no neskôr sa predo mnou začali risovať postavy a mesto? No namiesto áut som počula koče. Prudko som otvorila oči a ocitla sa na zemi. Predo mnou sa črtalo rušné Mystic Falls, ale zrejme nie z našej doby. To čo som počula boli naozaj koče ťahané koňmi a ľudia boli oblečení úplne inak ako v našej dobe. Ženy mali dlhé šaty s korzetom a muži mali košele a traky! Traky! Bola to úplne iná doba, ale aká? Prečo ma Bonniino kúzlo zaviedlo sem? A ako sa odtiaľto dostanem?
Zdvihla som sa a šla sa zašiť do lesa, ktorý tam našťastie ešte stále bol. Teda už bol, keďže sme asi v minulosti. Prechádzala som sa lesom a rozmýšľala čo urobím, keď som zrazu začula zvuky. Ani nie zvuky, ale nie čie hlasy. Ten prvý som spoznala ihneď. Damon. Čo tu robí Damon? O chvíľu som ich už aj videla. Ako prvá sa obiavila Katherine a hneď za ňou vyškerený Damon. Taký nádherný. Rozcuchané vlasy, iskričky v očiach, traky a košeľa. Bol dokonalý.
Rýchlo, aby ma nezbadali som sa zašila za kríky a pozorovala ich. Damon pritlačil Katherine ku stromu a začal ju bozkávať na krk.
"Dáš mi trocha?" spýtal sa jej Damon. Zrejme myslel krv.
"Ja ťa nebudem kŕmiť. Ak chceš vezmi si ju." Hneď na to si prerezala tepnu a krv jej stekala po hrdle. Damon sa na ňu lačne pozrel a začal ju oblizovať. Ešte nebol upír to bolo vidieť. Žiadne žilky pod očami ani vycerené tesáky. Proste obyčajný človek pijúci upírsku krv. Hneď na to sa Damon pobral späť na miesto odkiaľ zrejme prišli a Katherine sa vybrala za ním.
"Katherine!" Zakričala som pošepky. Damon nebol upír, takže nás nemal šancu počuť. Katherine sa otočila a upírskou rýchlosťou zastala predo mnou. Chytila ma pod krk a pritlačila k stromu. No, keď sa na mňa pozrela ostala šokovane stáť s otvorenými ústami. Usmiala som sa a vychutnávala si jej prekvapenie.
"Kto si a čo chceš?" spýtala sa ma. Ešte chvíľku som sa škerila a povedala: "Som Elena tvoja dvojníčka a som z budúcnosti. Čo chcem? Netuším. Moja kamarátka Bonnie - čarodejka ma sem zaviedla pomocou kúzla, ale netuším prečo." Vyzerala ešte prekvapenejšia ako pred chvíľou, ale už ma nedržala pod krkom. Pustila ma a nechala si nové informácie prejsť hlavou.
"Chceš mi tu nakecať, že si z budúcnosti?" spýtala sa nedôverčivo.
"Aké iné vysvetlenie pre toto máš?" spýtala som sa a založila si ruky na prsiach.
"Som inak oblečená, inak sa vyjadrujem, poznám Damona a Stefana ako 160 - ročných upírov..."
"Počkať. Ty poznáš bratov Salvatorovcov?" opýtala sa. Prikývla som: "Áno, ale je to dlhá historia." Kývla som rukou, aby to už nerozoberala.
"Fajn. Nemôžeš sa tu potulovať po meste. Pôjdeš k Salvatorovcom - tým z minulosti - a tam ostaneš než niečo vymyslíme."
"A ako vysvetlíme našu podobu?" opýtala som sa.
"Povieme, že si moje dvojča. Že, keď sme boli malé nás rozdelili a my sme sa po dlhej dobe znova našli. Giuseppe je hlúpy uverí mi čokoľvek."
"Giuseppe? Damonov a Stefanov otec?" spýtala som sa neveriacky.
"Áno." Uškrnula sa a ťahala ma preč.
"Kam ideme?"
"Teraz? Ideme z teba spraviť ženu z roku 1864," oznámila mi.
"My sme v roku 1864? V tomto roku sa majú Damon a Stefan premeniť."
"Vážne?" spýtala sa.
"Hej. Podľa ich rozprávania." Katherine sa radostne uškrnula a pokračovali sme v ceste. O pár hodín neskôr som už bola vážená dáma z Mystic Falls roku 1864 na ceste do Salvatorovskej rezidencie.
"Všetkým vykaj a snaž sa používať slová z tejto doby. Skús na začiatok rozprávať len keď naozaj musíš." Vysvetľovala a poučovala ma Katherine v koči. Vždy som sa chcela viesť v koči ako vážená dáma, ale ani vo sne by ma nenapadlo, že sa to raz stane. Zastali sme pred obrovským dvojposchodovým domom. Podobným ako majú v mojej dobe Lockwoodovci. Na terase domu nás už čakal Stefan, Damon aj (zrejme) ich otec Giuseppe. Stefan prišiel ku koču a pomohol Katherine von. Keď som vyšla ja všetci sa na mňa zarazene pozreli a ostali stáť s otvorenými ústami.
"Prepáčte, zabudla som vám predstaviť svoju sestru. Elenu." Ujala sa slova Katherine.
"Teší ma." Uklonila som sa ako správna dáma, začo som si od Katherine vyslúžila pochvalný pohľad.
"Tak poďte dnu slečna. Ukážem vám vašu izbu," povedal Giuseppe a navrhol mi rameno. Prijala som ho. Kým sme vošli do domu zachytila som Damonov uchvátený pohľad. Slovami ani nedokážem popísať ako ma to potešilo. Giuseppe mi dal izbu hneď vedľa Katherininej a hneď oproti Damonovej! Neviem prečo, ale tento starodávny Damon ma niečím fascinuje.
Hneď po tom ako mi ukázali izbu som sa do nej zavrela. Dala som si dole korzet a unavene sa zvalila na posteľ. Dlho som však neodpočívala lebo niekto klopal. Vyľakane som sa postavila natiahla si späť ten otrasný kus odevu a šla otvoriť. Pred dverami stál od ucha k uchu vysmiaty Damon.
"Dobrý deň slečne Elena, nechcete ísť na prechádzku?" spýtal sa. Tvár sa mi rozžiarila: "Bude mi cťou," povedala som a zavesila sa do jeho ramena. Spoločne sme sa vybrali na prechádzku.
"Kam ma zavediete pán Salvatore?" spýtala som sa koketne. S úsmevom odvetil: "Neviem. Kam chcete. Môžeme sa len tak poprechádzať po Mystic Falls," navrhol. Prikývla som. Naozaj sme sa len tak bezcieľne prechádzali. No neskôr ma Damon zobral do jedného podniku.
"Tak sem brávate slečny na prechádzku pán Salvatore?" spýtala som sa znova koketne.
"Nie. To iba vás," usmial sa.
"Prečo iba mňa?"
"Lebo ťa už nemám, kde inam zobrať a nechcem ešte ísť domov. Je mi s tebou dobre." Usmiala som sa sama pre seba a nechala sa viesť Damonom.
"Čo si dáte slečna?" spýtal sa.
"Whisky?" spýtala som sa opatrne. Vážne neviem čo sa pije v roku 1864.
"Tak fajn. Dva-krát whisky prosím," oznámil čašníkovi.
"Vy pijete whisky?" opýtal sa neveriacky.
"Som niaka nervozna a vystresovaná," povedala som pravdivo. Usmial sa a ja som mu úsmev opätovala. Ohuroval ma čím ďalej tým viac a to ma nesmierne desilo.
Takto to pokračovalo aj naďalej. Katherine stále hľadala spôsob ako ma vrátiť späť do mojej doby, Stefan mi po čase začal liesť na nervy a Damon, ach Damon. Každý deň som s ním strávila najmenej hodinu. Buď sme šli do baru, na prechádzku alebo sa len tak flákať po Mystic Falls. Giuseppe - Damonov otec - z nás už bol nervozny. Damon ma požiadal, aby som mu tykala o to isté som ho požiadala aj ja tak sme sa občas pred ním preriekli a to ho dostávalo do varu. Katherine sa na tom skvele zabávala a Stefan rovnako ako otec bol nervozny. Bolo mi to jedno. Stefan a Katherine sa dali dokopy a vidieť ich pokope ma takisto niak neštvalo. Desilo ma to, ale bolo to tak. S Damonom mi bolo úžasne. Bola som v tejto dobe už tri mesiace, keď som mu povedala kto vlastne som.
"Ja ti musím niečo povedať," oznámila som mu, keď znova prišiel do mojej izbe a pozval ma na prechádzku. Moc sa nám nechcelo tak sme šli len dozadu na hojdačku.
"Tak čo mi to chceš povedať? Trocha ma desíš vieš o tom?" Usmial sa Damon. Držali sme sa za ruky a hojdali sa.
"Dobre. Poviem ti to narovinu. Bez okolkou. Nie som z tejto doby. Som z budúcnosti." Vyhabkala som a pozrela sa na jeho reakciu. Vyzeral zmätene, prekvapene, vystrašene. Uškrnul sa: "Čo?" spýtal sa nechápavo.
"Som z roku 2012. Moja kamarátka Bonnie - čarodejka - ma niakym zvláštnym kúzlom dostala sem."
"Elena, to vôbec nedáva zmysel."
"Ale dáva. Prečo by som si to vymýšľala?" Len pokrčil plecami.
"Elena, poď so mnou." Zakričala na mňa Katherine. Šla som a spolu so mnou aj Damon.
"Čo sa deje?" spýtala som sa držiac Damona za ruku.
"Súkromie."
"Môžeš pred ním hovoriť všetko som mu povedala," oznámila som jej.
"Môžeš tým zmeniť budúcnosť!" Upozornila ma.
"Mením ju už teraz. Vôbec by som tu nemala byť. Damon a Stefan z mojej doby nehovorili nič o niakej Elene," protestovala som. Katherine si len vzdychla: "Tak poďte. Emily už čaká." Katherine nás zaviedla do svojej izby, kde na posteli čakala usmiata čarodejka.
"Načo ste prišli?" spýtala som sa, keď som sa usadila na posteli.
"Potrebujeme vedieť aké kúzlo použila tvoja čarodejka," oznámila mi.
"Neviem. Ja len viem, že mi malo ukázať správnu cestu. Rozhodovala som sa medzi Damonom a Stefanom a Bonnie mi mala pomocou toho kúzla pomôcť." Vyrozprávala som svoj príbeh. Katherine sa uškŕňala zato Damon vyzeral zmätene.
"Neskôr ti to vysvetlím," sľúbila som mu. Len prikývol. S Katherine sme ešte chvíľu fylozofovali nad tým kúzlom no neskôr sme to vzdali. Ja s Damonom sme sa pobrali do mojej izby.
"Tak, povieš mi čo sa deje v budúcnosti?" spýtal sa Damon. Ja som sa len usmiala a začala rozprávať svoj príbeh. Všetko od smrti rodičov až po môj výber medzi bratmi.
"Mám zaujímavú budúcnosť," skonštatoval.
"Zaujímavú možno. Ja by som skôr povedala, že veľmi komplikovanú," uškrnula som sa.
"Keď som s tebou mi to nevadí," povedal a už ma bozkával na krk. Neskôr sme už ležali úplne nahý na posteli.
"Není sex v roku 1864 až po svatbe?" spýtala som sa cez vzdychy.
"Na chvíľku sa zahráme na rok 2012," oznámil mi. Ja som sa len usmiala a úplne sa oddala Damonovi.
Ráno som sa prebrala a bola som najšťastnejší človek na svete. Vedela som, že Damon je jediný muž, ktorého som kedy milovala, milujem a budem milovať. Bolo rozhodnuté.
No, keď som siahla vedľa seba, Damon tam nebol. Otvorila som oči a ocitla sa v... Bonniinej izbe? Preľaknuto som sa posadila. Bonnie sedela vedľa mňa a ustarostene sa na mňa pozerala.
"Si v poriadku?" spýtala sa ma.
"Áno som, ale kde to som? Kde je Damon?" pýtala som sa a zmätene sa dívala okolo. V izbe nebol nik len my dve.
"Si v mojej izbe a Damon? Ten tu není. Zrejme je v penzione." Ustarostene sa na mňa pozerala.
"Bola si mimo tri dni. Vydesila si ma." Povedala Bonnie.
"Tri dni? Veď v roku 1864 prešli tri mesiace," oznámila som jej.
"Čo? Rok 1864? Čo to trepeš?" spýtala sa ma.
"No, to tvoje kúzlo ma zaviedlo do roku 1864," oznámila som jej: "Ale pomohlo mi to. Zistila som, že ten pravý je pre mňa Damon. Idem za ním." S úsmevom som sa postavila a šla do penzionu: "Prídem poobede," oznámila som jej ešte pred odchodom.

V PENZIONE:
"Ahoj." Damon ako vždy sedel s whisky v ruke pred telkou.
"No, že si sa aj objavila. Tri dni sme o tebe nič nevedeli a Bonnie je tajnostkárka," uškrnul sa: "To som ťa tak vyviedol zmieri tým bozkom?" spýtal sa namyslene. Prevrátila som očami a vrhla sa na neho. Normálne som sa na neho vrhla a začala ho vášnivo bozkávať.
"Čo sa deje?" spýtal sa zmätene. Povedala som mu o tom, kde som celé tie tri dni bola a on na mňa len prekvapene civel: "Elena, ak chceš so mnou byť a Stefana poslať do pekla vymysli si niečo dôveryhodnejšie."
"Hovorím ti pravdu. Tak inak. Raz si bol s Katherine v lese. Pritlačil si ju ku stromu a pil jej krv," oznámila som skutočnosť, ktorú by som vedieť nemala.
"Ako to..."
"Ako to viem? Videla som to. Bola som v roku 1864 či sa ti to páči alebo nie."
"Zrejme ti už verím," uškrnul sa. Potom ma začal znova bozkávať a znova sme skončili v Damonovej posteli. Tento - krát sme, ale boli v roku 2012 a ja som si bola na sto percent istá, že mojím osudom je byť s Damonom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama